Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Natália Hejková: Trénerka majsteriek chodila na balet

Má päť titulov, ale iba jeden vysokoškolský. Získala ho na Karlovej univerzite v Prahe.

Natália HejkováNatália Hejková (Zdroj: SITA)

ŽILINA. Právnickej praxi sa však venovala len pár rokov. Oveľa viac sa ľuďom vryla do pamäti ako trénerka ženského basketbalu. Ikona trénerstva a držiteľka štyroch titulov v Európskej lige žien v basketbale sa z nej stala mimo Žiliny, ale k svojmu mestu sa stále hlási. Dnes 54-ročná Natália Hejková.

Ako si spomínate na svoje rodisko, na Žilinu?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Narodila som sa na Bôriku, kde bola skôr taká „dedinská" atmosféra. Mala som perfektné detstvo. Neskôr sme pár rokov bývali na Šafárikovej ulici a od roku 1969 v centre mesta pri divadle.

SkryťVypnúť reklamu

Koľko rokov ste prežili v Žiline?

Až do smrti mojej mamy v roku 2007 som Žilinu stále pokladala za svoj domov.

Vraciate sa sem často?

Odvtedy, ako mi umrela mama, som v Žiline nebola. Byt, teda dom, v ktorom žila, bol reštituovaný, tak som ho musela opustiť. Žilina mi chýba, hlavne v lete, kedy som minimálne dva mesiace bola doma.

Boli ste odmalička športovo nadaná?

Asi áno. Už ako maličká som sa lyžovala okolo domu a chytala som sa každého športu, ktorý som okolo seba videla. Na Bôriku, napríklad, bolo veľa príležitostí.

O iné športy mimo basketbalu ste nejavili záujem?

Skúšala som snáď všetky športy - plávanie, skoky do vody, lyžovanie, atletiku, gymnastiku, volejbal, hádzanú, či tenis. Na ulici som s chlapcami hrala futbal a hokej, chodila som aj na balet. Ten bol výbornou komplexnou prípravou predtým, než som v štrnástich začala hrať basketbal.

SkryťVypnúť reklamu

Do koľkých rokov ste hrali súťažne za Žilinu? Pamätáte si aj na nejaký úspech v jej drese?

Za Žilinu som hrala až do osemnástich rokov, kým som neodišla na univerzitu. A úspech? Dostala som sa do juniorskej reprezentácie ČSSR.

Po strednej škole ste odišli študovať do Prahy. Prečo právo? Nechceli ste radšej iba hrať basketbal a venovať sa mu profesionálne?
Nie, vtedy sa to nenosilo. Právo som si vybrala preto, lebo som mohla hrať basketbal a skriptá som si nosila so sebou na cesty.

V Prahe prišiel aj váš prvý významný úspech. V roku 1976 ste sa stali v drese Slávie VŠ Praha víťazkou Pohára Liliany Ronchettiovej. Ako spomínate na tento triumf?

Bolo to úžasné. Vtedy to bola veľmi silná súťaž, vyhrať ju bolo ťažké. Naviac finále bolo veľmi napínavé, hralo sa na dva zápasy. V prvom sme vyhrali o 17 bodov a druhý prehrali o 16, takže celkové víťazstvo bolo iba o jediný bod!

SkryťVypnúť reklamu

Z hlavného mesta ste v roku 1979 prišli do malého Ružomberka. Nevyhovovala vám veľká metropola, alebo bol Ružomberok vtedy lepší?
Prahu som milovala, chodila som tam odmalička, pretože tam žila stará mama. Do Ružomberka som prišla pôvodne na dva roky, no a táto „dočasnosť" trvala až do roku 2003.

V Ružomberku vás v roku 1986 prehovorili, aby ste na chvíľu prevzali tím, v ktorom ste pôsobili ako hráčka.

Lákalo vás trénerstvo, alebo ste sa chceli po kariére v basketbale radšej venovať právu?
Chcela som oboje, ale trénovať len na nižšej úrovni, s deťmi. Pár rokov som aj pracovala aj trénovala.

hejkova_1.jpg

Nemali ste niekedy chuť odísť do iného klubu? Ponuky ste zrejme vďaka úspechom mali.

Nijako zvlášť ma to preč neťahalo. Klubu sa darilo, šli sme stále vyššie a vyššie, prichádzali nové hráčky, boli predo mnou aj ostatnými výzvy. Zo Žiliny som to navyše mala do Ružomberka iba 65 kilometrov.

V časoch, keď ste viedli basketbalistky Ružomberka, ste často neprehrávali. Hlavne v domácej lige ste nemali konkurenciu. Bolo ťažké motivovať hráčky, keď zápasy neboli otázkou výhry, ale skóre?

Ani nie. Mala som typy, ktoré chceli vyhrávať a každý slabší výkon bol pre ne „potupný“.

Viedli ste aj reprezentáciu Slovenska, ktorá zaznamenala tiež niekoľko významných úspechov. Vybojovali ste postup na olympiádu v roku 2000 v Sydney. Tam ste však už necestovali, keď ste odstúpili na protest proti odvolaniu generálneho manažéra reprezentácie Jozefa Smoleka. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Sú ľudia, s ktorými sa dodnes nerozprávam. Najviac ma však mrzel list od hráčok. Dodnes sa z nich dokázali ospravedlniť len dve. Aj keď s ostatnými sa normálne bavím, u mnohých cítim, že ich to mrzí. Najlepšou náplasťou na to, čo sa udialo v súvislosti s reprezentáciou, bola tohtoročná olympiáda v Pekingu.

Po odchode z Ružomberka ste trénovali v maďarskej Šoproni, odkiaľ ste prestúpili do Moskvy. Nemali ste z veľkej Moskvy a petrodolármi napumpovanej ligy trochu obavy?

Ani nie. Verila som si a bola to výzva, uspieť v momentálne najlepšej lige v Európe, s najlepšími hráčkami na svete.

Z moskovského Spartaka vás nakoniec z jedného dňa na druhý prepustili, hoci ste s ním dosiahli opakovane titul európskeho šampióna. Musel to byť pre vás šok.

Neprepustili ma, iba jednoducho nepredĺžili zmluvu. Naštvalo ma, že aj keď som sa snažila dlho dopredu o jasnú odpoveď, dostala som ju až veľmi neskoro, keď som nemohla veľmi vyberať tím na prácu, ani hráčky v ňom.

V Moskve však pôsobíte dodnes, ale v tíme Dynama. Neplánovali ste po skúsenosti zo Spartaka odísť z Ruska?

Bolo veľmi neskoro vyberať si, zostali dve ponuky, zvíťazila Moskva.

S basketbalom ste pochodili celý svet. Aj na olympiádu ste sa nakoniec dostali, lenže s tímom Ruska. Ako ste sa cítili pod piatimi kruhmi?

Je to sen každého športovca od detstva. Bol to úžasný zážitok, vidieť v akcii tých naj, naj, na vlastné oči. Jednoducho byť pri tom a ešte aj s medailou. Slovenská vlajka tomu však chýbala.

hejkova_2.jpg

Je ťažké trénovať ženský tím nabitý hviezdnymi hráčkami? Majú aj ženy v basketbale také hviezdne maniere ako, napríklad, hráči NBA?

Ani nie, boli pracovité, len keby ich Kalmanovič toľko nerozmaznával. V Dyname mám tiež hviezdy ako Jekabsonovú, alebo Snellovú. Napriek tomu sú však mimoriadne skromné.

Trúfli by ste si trénovať aj mužský tím, ak by vás niekto s takou ponukou oslovil? A oslovil vás už niekto?

Nie, nikto ma neoslovil. Ani by som nechcela.

Zvykli ste si už na život v Moskve, alebo to beriete iba ako prechodnú stanicu? Kde je pre vás vlastne naozajstný domov?

Naozajstný domov mám na Slovensku, aj keď teraz nemôžem povedať kde. Ešte stále nemám byt, zatiaľ „stanujem“ u sestry. Na Moskvu som si zvykla rýchlo, je to podobné ako u nás, aj keď v rozmeroch 12-20 miliónov ľudí.

Moskva je známa rušným životom, drahotou, prepychom aj biedou. Čo zaujímavé alebo pekné ste v nej objavili pre seba vy osobne?

Drahota je v metropole Ruska poriadna, ale okrem bábušiek na penzii v nej chudobu príliš nevidieť, skôr množstvo najdrahších áut.

Je niečo, čo vám zo Slovenska v Moskve chýba a čo naopak nechýba?

Pred desiatimi rokmi by som povedala „treska“, ale dnes mi už ani nechutí. Už nie je taká, ako bývala v Rybe na Masaryčke...

Našli ste si v Rusku aj priateľov, alebo sa stretávate iba s ľuďmi v rámci vášho zamestnania?

Väčšinou sa motám v basketbalových kruhoch, ale niektorí ľudia, ktorí odišli, zostali priateľmi a občas sa stretneme.

Čo robíte, keď práve netrénujete? Nájdete si čas aj na šport?

Normálne relaxujem. Počúvam hudbu, čítam, pozerám televízor, varím, alebo chodím po obchodoch. Nedávno som našla pri hale golfový klub, kde je bazén a väčšinou tam nik nie je. Chodím tam teraz 2-3-krát týždenne.

hejkova_3.jpg

Ako a kde najradšej trávite svoj voľný čas? Chodíte, napríklad, aj do galérií, múzeí, ktorých je v Moskve veľa? Boli ste aj v Leninovom mauzóleu?

Voľna je veľmi málo, teraz som mala dva dni voľna po dvoch mesiacoch. Jeden deň som „hlivela“ a na druhý som išla do Tretiakovskej galérie, „opakovať si“. Mauzóleum som absolvovala už pred 25 rokmi. Nemusím si to zopakovať, aj keď Lenina vraj pochovajú. Ale múzeum voskových figurín alebo mauzóleum vyjde rovnako.V tom múzeu figurín bude ale asi viac.

Čo vám hovoria témy ako móda, nakupovanie a varenie?

Všetko sledujem, aj užívam ako každá žena. Varím veľmi rada a denne, je to môj relax.

Ostali ste slobodná. Nikdy vás nelákalo založiť si rodinu, alebo ste nemali na to čas a vhodného partnera?

Rodina je rodina, nebolo mi dopriate. Bola som v správnom čase na nesprávnom mieste, resp. na správnej adrese v nesprávnom čase.

Minule ste sa vrátili na ružomberskú pôdu, ale ako trénerka Dynama Moskva. Aké boli vaše pocity?

Už je to dosť dlho, odkedy som odišla a naviac som sa musela koncentrovať úplne profesionálne. Nebyť priateľov a známych i neznámych, tak by som sa cítila ako všade inde.

Viete si predstaviť, že raz budete trénovať na Slovensku? Čo by vás k tomu presvedčilo? Vybrali by ste si opäť Ružomberok, alebo by ste sa riadili heslom: nikdy nevstúpiš do tej istej rieky?

Najradšej by som sa vrátila k deťom, pri ktorých som pôvodne začínala, ale čo bude ďalej, neviem povedať. Ružomberok to však bude ťažko, aj keď sa hovorí: Nikdy nehovor nikdy.

hejkova_4.jpg

Ženský basketbal vo vašom rodisku nemá a ani nikdy nemal príliš výraznú pozíciu. Základňa už prakticky vyrástla, mladšie kategórie ako kadetky už nie sú. Čo na to hovoríte?

Je mi to ľúto. Basketbal mal v Žiline vždy svoje miesto, ale po „vysokoškolskom“ športe sa zavrela voda.

Nechceli by ste si založiť vlastný klub, napríklad v Žiline?

Žilina by ma lákala, ale nostalgia nevyrieši praktické problémy, napríklad to, že som sa odsťahovala.

Máte bohaté športové skúsenosti, dosiahli ste veľa úspechov, čo vás motivuje do ďalšej práce?

Mám basketbal rada a stále ma vie niečo motivovať. Napríklad teraz, že aj v Dyname sa dá pracovať, hoci mnohí ma varovali, že tam budú len problémy.

Máte pred sebou nejaký cieľ, ktorý chcete dosiahnuť?

Žiadny „sen“, len bežná robota, ale to nie je problém, nechcela som prehrávať ani v kartách.

Ak by na Slovensku bolo ministerstvo športu a vás by oslovili, sadli by ste si do ministerského kresla?

Politiku sledujem. Aj tu v Moskve denne čítam naše noviny, ale byť tam? Radšej to kontrolujem a chodím voliť.

Blížia sa Vianoce. Kde ich budete tráviť a s kým?

Druhý rok netradične v Kórei u sestry. Je tam asi desať percent kresťanov, takže je aj výzdoba a možno bude aj sneh. A kapor mi až tak chýbať nebude, ryby sú tam super!

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 484
  2. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 934
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 921
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 014
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 597
  7. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 3 389
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 360

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Režisérom sám život
  2. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  3. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  4. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  5. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  6. Štefan Vidlár: Nočné zamyslenie sa
  7. Miroslav Iliaš: O vedeckej (ne)spolupráci s Ruskou federáciou
  8. Veronika Michalčíková: Zamkovskému vzali chatu, do Tatier sa už nikdy nevrátil
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 599
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 176
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 8 042
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 900
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 299
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 903
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 770
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


9 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


9 h

Nehody sa stali krátkom po sebe na Ulici 1. mája a Obchodnej ulici.


TASR 14 h
Zablokovaná cyklotrasa v Stráži.

Cyklotrasa sa nevie vymaniť z problémov.


16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obecný úrad našiel prázdny. Zamestnankyne po voľbách podali výpovede.


10 h

Úsek frekventovanej cesty, vedúcej aj Novohradom, pretína významný migračný koridor našej najväčšej šelmy.


8. dec

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


8. dec

Namiesto preloženia trate odporúčajú modernizáciu v súčasnom koridore.


18 h

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Režisérom sám život
  2. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  3. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  4. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  5. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  6. Štefan Vidlár: Nočné zamyslenie sa
  7. Miroslav Iliaš: O vedeckej (ne)spolupráci s Ruskou federáciou
  8. Veronika Michalčíková: Zamkovskému vzali chatu, do Tatier sa už nikdy nevrátil
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 599
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 176
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 8 042
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 900
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 299
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 903
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 770
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu