Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Sisa Sklovská: Rebelka bez škandálov

Prvýkrát jej publikum tlieskalo po stojačky ako štvorročnej. Dnes sa táto Žilinčanka s tmavým a hlbokým hlasom kamaráti so spevákmi, ktorých platne si ako dieťa púšťala stále dookola.

Sisa SklovskáSisa Sklovská (Zdroj: www.sisasklovska.com)

ŽILINA. Talent a temperament nezaprie, zdedila ho po starom otcovi pôvodom z Ruska. Chcela byť barovou speváčkou, ale s červeným diplomom vyštudovala operný spev. Stres ju poháňa ďalej. Miluje život a žije ho naplno. Nemá problém baviť sa do neskorých nočných hodín, hoci ju na druhý deň čaká ďalšie predstavenie. Svoje skúsenosti a umenie spievať rôzne žánre chce raz odovzdávať ďalej. Sisa Sklovská (43).

Nestáva sa často, aby ste vystupovali v Žiline...

To ale nezáleží na mne, keď ma sem pozvú, vždy rada prídem.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako si spomínate na svoje detstvo a začiatky speváckej kariéry. Viedol vás k tomu niekto?

Do štyroch rokov som vôbec nerozprávala. Nikto sa mi nemusel venovať, iba som sedela pri rádiu a počúvala hudbu. A len som sa smiala, takže si mysleli, že som blázon. Skúšali ma, či nie som hluchá. Keď som mala štyri roky, boli sme na jednom koncerte a ja som z ničoho nič vyskočila na javisko a začala tam tancovať. Nikto to nechápal a ja som zažila svoj prvý standing ovation. Ľudia boli úplne v šoku. Matka ma po tomto vystúpení prihlásila na balet. V piatej triede som vyhrala spevácku súťaž a tým to sa celé začalo. Nikdy som nechcela byť speváčka, mala byť zo mňa veterinárka.

s2.jpg

Kde v Žiline ste vyrastali?

Na Hviezdoslavovej ulici pri Rybe. Problém bol v tom, že v tej štvrti nebývali žiadne deti, tak som mala iba jedného kamaráta a veľa mačiek. Nakoniec rozširovali tlačiarne a nás surovo vyhodili z domu, postavili tam sklady. Stoja tam doteraz. Potom sme bývali na Vlčincoch. Doteraz tu mám veľmi dobrých kamarátov a známych. A stávajú sa mi neskutočné náhody, že tu stretnem ľudí, ktorí si ma pamätajú z detstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Začínali ste na speváckych súťažiach, založili ste kapelu...

Áno, chodila som na rôzne súťaže a dokonca ich aj vyhrávala. Nebála som sa dať dohromady spevácke trio a v podstate som v tom čase predbehla dobu, pretože som ako 13-ročná založila kapelu, kde sme spievali všetky piesne od Abby. Po vystúpení v Dome oborov a skladbe Money, money, money nás publikum nechcelo pustiť z javiska a vonku som rozdávala autogramy. Na základe toho nám vtedajší pioniersky dom kúpil aparatúru. A tak sme rozšírili kapelu a hrávali sme aj na plesoch.

A čo škola, nezanedbávali ste ju?

Práve naopak. Po tom všetkom ma ešte donútili chodiť do ľudovej školy umenia. Napriek tomu, že som reprezentovala školu v recitačných a speváckych súťažiach a všetko vyhrávala, učiteľka na gymnáziu ma aj tak rada nemala a nadávala mi, že som bardáma. Aj ja však musím priznať, že gymnázium mi nevoňalo, predmety ma nebavili a nemala som veľa času na učenie. Doma som ani nepovedala, že chcem prejsť na konzervatórium. Naši sa to dozvedeli, až keď som urobila talentové skúšky. Mama si myslela, že mi šibe a otec vyskakoval od radosti. Ako neplnoletá som spievala na rôznych plesoch a v baroch, za čo ma chceli, samozrejme, zo školy vyhodiť. Dovolila som si vždy niečo, čo bolo zakázané. Spomínam si, že na našej stužkovej hrala žilinská legendárna kapela Sirius. Povedala som im, že o polnoci vyjdem na javisko a zaspievam. Zaspievala som pieseň od Whitney Houston. Potom som sa rozhodla, že zo mňa bude barová speváčka, najlepšie v zahraničí.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale skončilo to inak. Prečo?

Môj vtedajší frajer mi to chcel prekaziť a vypísal za mňa prihlášku na Vysokú školu múzických umení. Na talentové skúšky som išla rovno z lesníckeho plesu. Vôbec som nevedela, kde oná vysoká škola je. Nemala som sa ani kde rozospievať... Nakoniec som ale prešla všetkými kolami. Keď zo školy dorazila odpoveď, ako som dopadla, prvá sa to dozvedela manželka môjho profesora spevu, ktorá sa starala o administratívu. Cez vyučovanie pribehla s nadšeným krikom do triedy. Dvere sa rozleteli a z nej doslova vyhŕklo, že spomedzi kvanta ľudí, ktorí sa tam hlásili vybrali dvoch a ja som jednou z nich. Tak som sa dostala k opere, do ktorej som sa zamilovala, ale nikdy som nemohla byť verná len jednému žánru.

Spievali ste ďalej po baroch?

Opäť som si dovolila to, čo bolo v tej dobe neprípustné a za čo ma mohli vyhodiť. Celý posledný ročník na VŠMU som spievala v bratislavskom bare v hoteli Kyjev, taká som ja bola kabaretierka. Dokonca ma tam raz načapal jeden z našich profesorov. Našťastie, neprezradil ma, len vždy, keď ma stretol, potmehúdsky sa usmial. Školu som však nezanedbávala. Aby som mohla ísť na medzinárodnú opernú súťaž, poprosila som režiséra kabaretu, aby ma v tom čase uvoľnil a mohla som sa pripravovať. Bolo to správne rozhodnutie, súťaž som vyhrala.

Čo ste ešte vyviedli?

Každý rok, pri odchode absolventov zo školy, sa končí operným koncertom. Ja som si povedala, poďme robiť muzikál. A stalo sa. Nacvičili sme muzikálové predstavenie Cantervillské strašidlo. Profesori pri ňom plakali od smiechu a my sme ho potom hrali ešte trištvrte roka. Bol to doslova priekopnícky muzikál. Dokonca ešte aj vo chvíli, keď som promovala, a ako jedna z dvoch som dostala červený diplom, som vyviedla jeden kúsok. Nevediac o tom, že ho dostanem, som si obliekla čierny kostým a k tomu červené lodičky. Vyzeralo to ako provokácia.

s5.jpg

Vedeli ste si ako dieťa predstaviť, že budete slávna?

Slávna nie je to pravé slovo. Možno som známa. Keď som vtedy počúvala platne od Gotta alebo Vondráčkovej, boli to pre mňa nedosiahnuteľní ľudia. Dnes sme kamaráti a spievame spolu na rôznych podujatiach. Čo by mi však vôbec ani vo sne nenapadlo, že raz stretnem

Michaela Jacksona osobne. Vždy som ho ako umelca obdivovala a zrazu som s ním sedela, tak ako teraz s vami. Bolo to v Las Vegas na kúzelníckej šou Siegfried and Roy. Sadli sme si do prvého radu a vedľa nás bol s tromi deťmi skutočne Jackson. Keď na neho upozornil kúzelník, všetci si ho chceli odfotiť, ale zhŕklo sa okolo neho asi 50 bodyguadov a nebolo to možné. A keď si kúzelník vyberal človeka, s ktorým bude kúzliť, no či som to nebola ja? Takže som nielen sedela vedľa Jacksona, ale som pre neho aj kúzlila.

Prečo spievate úplne všetky žánre?

Myslím, že nie úplne všetky. Ešte som nespievala country. Viacžánrovosť cítim odjakživa a preto spievam takmer všetko. Niečo takéto tu nikdy nebolo, aj preto som to chcela robiť. Zo začiatku niektoré médiá o mne písali, že neviem čo chcem. Ale to vôbec nie je pravda. Vždy som vedela, čo chcem a aj keď ma k tomu nikto na škole neviedol a nikto ma neučil spievať inak než operne, tak práve technika operného spevu mi veľmi pomáha v ostatných žánroch. A hoci som za to bola doma kritikou zatracovaná, v zahraničí šlo o veľkú devízu. Keď som koncertovala v Amerike, len na mňa nechápavo pozerali. Oni by totiž na také predstavenie potrebovali 10 umelcov a ja som na to stačila sama.

Teda vám technika operného spevu v živote pomohla?

Áno, a vôbec celá vysoká škola. Vyštudovala som operný spev a herectvo. Lenže ja som popri opere veľmi túžila i tancovať a to mi nechceli dovoliť. Niektoré budúce speváčky sa totiž nechceli hýbať, vždy hovorili, že keď sa otočia doľava či doprava, tak nemôžu spievať. Život však ukázal, že je to trochu inak a dá sa všetko, keď sa chce. Jeden z mojich pedagógov na VŠMU, skvelá herečka, dnes moja priateľka a poradca, pani Eva Rysová, ma dáva za príklad svojim žiakom a hovorí im: „Ešte raz mi povedz, že nemôžeš spievať keď sa otočíš doľava. Sisa tu visela na špagáte dole hlavou a spievala furt."

Stali ste sa známa vďaka opere?

Opera nie je komerčná záležitosť. Keď ma z Prahy naspäť do Bratislavy „doniesli" páni Lasica a Satinský a spievala som v ich programe Niekto je za dverami, novinári ani netušili, kto som. Mysleli si, že som hosť programu z Ruska alebo Poľska. Až po muzikálových predstaveniach Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Krysař či Hamlet som sa akosi viac dostala do povedomia.

Na aký zážitok spojený s hudbou najradšej spomínate?

Keď som bola v New Yorku, chcela som vidieť „ten pravý gospel." Vybrali sme sa do Harlemu, hoci ma predtým všetci vystríhali, že je to nebezpečné. Stretla som tam bezdomovca ktorý mal fľašu alkoholu v papierovom vrecku. Tak som si v obchode kúpila pivo a prisadla si k nemu. Dali sme sa do reči. Upozornil ma, že takto na ulici piť nemôžem a zároveň mi poradil kostol, do ktorého mám ísť. V kostole nastúpili na javisko 150-kiloví černosi a začali spievať. To ste mali vidieť, ako to môže v kostole žiť. Ku koncu koncertu chceli od nás, aby sme začali spievať. Speváčka chcela zopakovať Jesuuuuuuus, tak som spustila a ona ma hneď chytila za ruku a ja som s nimi dospievala koncert. Potom sa ma zvedavo pýtali, kto som, čo som, odkiaľ som a či sa takto učí v Prahe spievať gospel. Vysvetlila som, že sa u nás tento žáner vôbec neučí, ale že ho mám rada.

s1.jpg

Rebelstvo vám zostalo dodnes?

Nie som rebel, len rada žijem. Niektorí ľudia proti tomu protestujú, ale ja sa pýtam: „No a? Mám sa zabiť? Som proste taká, aká som."

Zmenili ste sa v niečom?

Vôbec sa nemením. Úplne ma vie dostať, keď za mnou príde na koncerte, napríklad spolužiak, a spýta sa ma, či ho ešte poznám, alebo či sa so mnou môže rozprávať, keďže ma považuje za neviem akú hviezdu. Snažím sa mu vysvetliť, že som taká, aká som bola. Som úplne normálny človek, aj keď mnohí tvrdia, že som mimozemšťan. Myslia si totiž, že to, čo všetko stíham, je nemožné. Sú ľudia, ktorí povedia, ach ako ti závidíme. Ja na to, áno? Tak poďte so mnou. Ale potom, čo spoznajú aká je to drina povedia, že takto by veru žiť nechceli.

Máte teda bláznivý život?

Bláznovstvá robím stále. Na nedávnom koncertnom predstavení som mala okrem tanečníkov aj akrobatov. Jeden z nich lietal na lanách vo vzduchu. Keď som to videla, vravím si, aj ja chcem lietať a zároveň spievať. Tak ma držal na rukách, lietal a ja s ním. A nebola som ničím istená. Všetci sa báli, okrem mňa.

Tiež vraj rada oslavujete vo veľkom...

Rada oslavujem narodeniny. Vždy sa snažím usporiadať veľkú oslavu, pozvem množstvo ľudí... Tento rok som si myslela, že kvôli povinnostiam nebudem mať čas oslavovať, ale prekvapili ma kamaráti po koncerte a bavili sme sa do rána spolu s Cigánskimi diablami, vokálnou skupinou Fragile, nechýbal Felix Slováček a mnohí ďalší priatelia a známi.

Žijete teda naplno. Nepribúdajú vám kvôli tomu vrásky?

Priznám sa, že mne absolútne prospieva a vyhovuje stres. Keď ma vidia moje spolužiačky, napríklad po koncerte, a prídu za mnou, doberajú si ma, nech ukážem ksicht, že kde mám jazvy a ako ho mám natiahnutý. Takže im vysvetlím a samé vidia, že je to nezmysel. Som milovník života, milujem život a milujem žiť. Veľmi rada sa smejem, mám veľmi veľa energie, mám rada ľudí a vždy som bola optimistka, takže možno aj preto mi tie vrásky tak rýchlo nepribúdajú.

Na vás je sympatické, že nespôsobujete škandály. Ako je to vôbec možné?

Nepotrebujem sa presadzovať škandálmi. Som sama sebou. Keď dostanem chuť, napríklad, na akcii vyskočiť na stôl, vyskočím na stôl a proste budem spievať na stole. Načo by som umelo vyvolávala škandály, veď to je hlúposť. Je pravda, že niektoré médiá síce zaujímajú len pikantnosti z môjho života, to, že vydávam nové CD už také zaujímavé pre nich nie je. Napriek tomu to ale nijako neriešim. Aj vo chvíli, keď si na mne „zgustne módna polícia", ktorá ma snáď nikdy nepochválila, sa len zasmejem a aj tak si oblečiem to, čo ja chcem a v čom sa cítim dobre. A ako so smiechom hovorím svojim priateľom, keby som si dala aj šerbeľ na hlavu, prečo to má niekoho poburovať, veď ho mám na hlave ja, nie?

Čo chystáte do budúcnosti?

Na budúci rok pripravujem ďalšiu koncertnú šou nazvanú Magický večer. Bude to niečo veľmi netradičné. A chystáme vydanie až troch CD. Jedno bude v žánri crossover. Jedná sa o laitmotívy z klasiky prepracované do modernejšej formy za doprovodu veľkého symfonického orchestra. Ďalšia bude výberová kompilácia - The Best of a do tretice novinkový album, kde sa ako bonus objaví aj záverečná skladba z pera Ľuba Horňáka, spoluautora novej rockovej opery Matúš Čák Trenčiansky, ktorú sme odpremiérovali pred niekoľkými dňami.

s3.jpg

Máte nejaké zásady, ktorých sa držíte?

Vždy dodržať to, čo sľúbim a žiť život plnými dúškami a s úsmevom na tvári. Potom sa dajú aj horšie veci prekonať ľahšie.

Rozmýšľali ste, že by ste napríklad prednášali študentom?

Už niekoľkokrát som prednášala na rockovej škole. Napĺňa a baví ma to. Záujem je aj v súčasnosti, ale bohužiaľ, pracovné povinnosti mi to v tejto chvíli nedovoľujú, takže snáď to vyjde v ďalšej študijnej sezóne. Učila som budúcich spevákov, muzikantov, v spievaní prechádzať zo žánru do žánru. Problém je v tom, že to nemôže robiť každý. Nedá sa to totiž nabifliť, musíte to mať v sebe. Pokiaľ sa to podarí, niekedy v budúcnosti by som určite raz chcela otvoriť školu a moje životné skúsenosti odovzdať ďalej. Tiež sa celé roky snažím o to, aby aj u nás vznikol kvalitný kabaret, kde by sa predstavenia tohoto druhu mohli hrať denne.

Počas nášho rozprávania ste si objednali špagety al dente, pikantné a s parmezánom. Vypadá to, že ste labužníčka, čo máte teda najradšej?

Musím sa priznať, že som veľká gurmánka a veľmi rada jem, ale musí to byť jedenie pomaly a v pokoji, žiadne hádzanie do seba. Možno aj preto mám problém s jedením na večierkoch, recepciách alebo oslavách. Na týchto miestach mi jedenie z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu nechutí, takže na spoločenských akciách proste nejem. O to horšie je to, keď dorazím domov, alebo na hotel. Nadránom sa s obľubou doslova „napchám" čo asi nie je veľmi zdravé. A čo mám najradšej? Kyslú kapustu na všetky možné spôsoby. A potom všetko paradajkové. Milujem tatársky biftek, ale nie s hriankou. Ja si ho natieram na vyprážaný kurací rezeň. To je jedna moja úchylka. Som schopná jesť všetko so všetkým. No a po dobrom jedle by mal nasledovať aj dobrý nápoj, však. Tým mojím je špecialitka z južnej Moravy, takzvaná Sisovica, ktorú vyrábajú špeciálne pre mňa a pripíja sa ňou pri výnimočnejších príležitostiach, ako napríklad po ostatnej premiére koncertnej show Faces of Sisa v Bratislave, kde som si s ňou pripila aj s pánom prezidentom, ktorý bol vzácnym hosťom môjho koncertu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 105
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 178
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 625
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 155
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 672
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 376
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 078
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 994
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 806
  10. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 7 630
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Michaela Zakuťanská: Vyhodila som smartpohone, lebo chcel o mne veľa vedieť

Autorka hry Sám sebe sám Michaela Zakuťanská o nástrahách doby.

Michaela Zakuťanská
Súd dal za vraždu 17-ročnej Judite trest 12 rokov a štyri mesiace.

Vlci Žilina hovoria jasné NIE násiliu páchanému na ženách

Celosvetová kampaň upozorňujúca na problematiku násilia páchaného na ženách sa začala včera a potrvá nasledujúcich 16 dní.

Maroš Mikoláš

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?