Reňuška je bez znamienka

Dnes je Reňuška takmer bez znamienka a je z nej krásna, mladá slečna, na nerozoznanie od sestričky, dvojčaťa Jessicy.

ŽILINA. Príbeh Renée Svrčkovej zo Žiliny sme čitateľom prvýkrát priniesli v apríli 2005. V tom čase mali Reňuška a jej sestrička, dvojča Jessica, dva roky. Ich rodičia, Stanislava a René Svrčkovci, predstavili svoj príbeh v čitateľskej ankete MY Žilinských novín s názvom Juraj Blanár pomôže jednej rodine. Stanislava v ňom opísala, ako sa jej narodili dve krásne dcérky. Zatiaľ čo Jessica bola úplne v poriadku, Renée mala na tváričke veľké pigmentové znamienko. „Ani mi ju v nemocnici po pôrode nechceli ukázať," povedala Stanislava.

Reňuška trpela

Až z lekárskej správy sa dozvedeli, že dcérka má na tvári a čele rozsiahly pigmentový névus. Jednoducho, veľké tmavé kožné znamienko. Z dvojičiek časom vyrástli pekné malé slečny. Boli hravé a rodičom robili radosť. Dievčatko s veľkým znamienkom však pútalo pozornosť mladých i starých. „Aj preto sme ich nechceli dať do škôlky. Niektorí si robili posmech. Renka sa pritom rada obzerala v zrkadle. Znamienko vnímala. Nechápala, prečo ju deti na pieskovisku od seba odstrkávali. Vedeli sme, že by jej chirurgovia mohli pomôcť. Na operáciu sme chceli ísť čím skôr," hovorila Stanislava. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že nik na Slovensku ani
v Čechách si netrúfal Reňuške pomôcť. S jedinou výnimkou. Tou bol primár oddelenia plastickej a estetickej chirurgie olomouckej Fakultnej nemocnice Bohumil Zálešák. Od roku 2006 absolvovala uňho Reňka dvanásť operácií. Tú poslednú len v novembri tohto roku. A výsledok? Ten je úžasný. Reňuška už má prakticky celé znamienko odstránené. Zostáva už len malá pamiatka v oblasti očka a viečka. Svrčkovci sú šťastní, Renka si vydýchla a nemocnica mohla minulý týždeň verejnosti predstaviť unikátnu sériu operácií, aká sa ešte na Slovensku, ani v Čechách nekonala.

Unikátna operácia

Na tlačovej konferencii sa zišli zástupcovia všetkých významných českých médií. Nechýbali ani MY Žilinské noviny. Hviezdami boli Renée Svrčková a primár Zálešák. Nemocnica predstavila úspešnú unikátnu operáciu verejnosti. Lekári totiž nepoužili obvyklý prenos kože formou kožných štepov, ale „vypestovali" si kožu novú. Použili na to expandery - balóniky implantované pod nepostihnutú kožu na tvári, ktoré postupne napĺňali špeciálnym roztokom, aby sa koža natiahla. „Úspech olomouckých plastických chirurgov je naozaj výnimočný. Metóda bola pri takom veľkom znamienku použitá vôbec prvýkrát v ČR a SR," informoval hovorca nemocnice Egon Havrlant.
Podľa primára detského oddelenia Fakultnej nemocnice Olomouc Ľumíra Kantora sa takýto typ znamienka vyskytuje približne raz na 4,5-tisíc pôrodov. Keďže v ČR sa za rok narodí asi 110-tisíc detí, viac ako 20 z nich má tento problém. Podľa jeho slov to doteraz riešili tak, že deti posielali do Hradca Králové, kde im znamienko zoškrabovali.

Bojovali o každý milimeter

Primár Zálešák čerpal informácie najmä z odborných publikácií, nemal sa totiž s kým poradiť. „Dievčatko bolo naviac extrémne živé a na začiatku vôbec nespolupracovalo. Preto sme museli často opustiť zaužívané postupy. Pre jej rodinu bolo nepríjemné, že tento typ operácie slovenské poisťovne v ČR nehradia a rodičia museli všetko financovať sami. Vnímali sme, že je to pre nich veľká psychická aj finančná záťaž," uviedol primár.
Reňuška absolvovala 12 operácií v narkóze. „Bojovali sme doslova o každý milimeter kože. Postup bol vždy rovnaký. Vybrali sme vhodný expander a vložili sme ho pod kožu. Potom sme museli počkať dva, tri týždne, kým sa rana zahojila a koža spevnie. Až potom sa mohol plniť tekutinou," opisuje zákrok Bohumil Zálešák. Všetko ale neprebiehalo úplne bez problémov. Dvakrát museli lekári expander predčasne vytiahnuť, pretože hrozilo, že sa na jednom mieste pretlačí von. Sestričky a mama museli kožu každých 20 minút masírovať. Pretože bola Reňuška príliš malá, nemohli expandre napĺňať rodičia sami. Na každé naplnenie museli prísť do nemocnice, aby ju mohli uspať. Po naplnení museli čakať ďalšie 4 týždne. Až potom mohla postúpiť ďalšiu operáciu. „Znamienko sme postupne ukrajovali a nahrádzali vypestovanou kožou. Vtip spočíval v tom, že na začiatku sme mali iba malý kúsok kože na natiahnutie. Ten sme s pomocou malého expandera zväčšili, neskôr sme už mohli použiť väčší. Postupne sme si vyrobili toľko kože, koľko sme potrebovali," upresnil primár Zálešák.
Podľa Zálešáka Reňku teraz čaká približne 6-mesačné obdobie, kedy jej bunky budú dozrievať, meniť sa a vyhladzovať. „Budeme ju sledovať, či niekde tkanivo nerastie inak, ako by malo. Predpokladám, že vo veku 10 rokov by sme definitívne vyriešili viečka a obočie," pridal prognózu primár.

Svrčkovci: Ďakujeme!

Pozitívny vplyv na psychiku malej pacientky silnel s každou operáciou, ako sa znamienko zmenšovalo. Renée sa stále menej bála a na poslednú operáciu sa dokonca tešila. „Zvládla to naozaj dobre. Sme veľmi šťastní a ďakujeme primárovi Zálešákovi a jeho tímu, že boli takí odvážni a rozhodli sa pre túto náročnú a unikátnu operáciu," povedala mama malej pacientky. Po tom, čo liečbu pomocou expanderov náhodou s manželom videli v televíznom dokumente z kliniky v Chicagu, hľadali lekára v strednej Európe, ktorý by to bol ochotný urobiť. „Prešli sme celé Slovensko a veľkú časť Čiech. Pýtali sme sa aj v rakúskych nemocniciach. Jediný, kto povedal, že pomôže, bol práve Bohumil Zálešák. Vyšiel nám v ústrety, výsledok práce jeho tímu je úžasný," povedala Stanislava Svrčková.