Článok pokračuje pod video reklamou
Rriaditeľ žilinskej Diecéznej charity Peter Birčák v zariadení pracuje už 10 rokov. Podľa jeho slov bol doterajší zákon o sociálnej pomoci zlý, preto ho chceli novelizovať. No zákon o sociálnych službách, ktorý ho nahrádza, môže byť pre charitu likvidačná. Treba ho vraj čo najrýchlejšie novelizovať. Záležať bude na tom, ako sa k nej postaví Mesto Žilina a Žilinský samosprávny kraj.
Začína sa zima. Budú mať bezdomovci v Žiline kde prespať?
- Naša nocľaháreň, v ktorej poskytujeme nocľah pre 20 bezdomovcov, je už v prevádzke. Jej kapacita už býva naplnená. Hľadáme preto možnosť, ako otvoriť ešte jednu miestnosť. V tej by sme stanovili ešte menej prísne kritériá na príjem klientov. Bola by pre ľudí, ktorí sú naozaj
v akútnej núdzi. Keby nespĺňal podmienku abstinovania, nenechali by sme ho na ulici.
Zákona o sociálnych službách vám vraj prácu sťažuje. Ako?
- Zákon schválila národná rada a podpísal ho prezident. Účinný bude od 1. januára a výrazne diskriminuje právo občana vybrať si sociálnu službu. Bude znamenať centralizáciu umiestňovania klienta zo strany samosprávneho kraja a mesta. Doteraz si občan mohol vybrať, či chce, aby mu sociálnu službu poskytol verejný alebo neverejný poskytovateľ. Podľa tohto zákona už musí mať súhlas obce alebo kraja, ak mu má byť služba poskytnutá u neverejného poskytovateľa.
Čo to bude pre vás a vašich klientov znamenať v praxi?
- Ak k nám príde bezdomovec, musí mať súhlas svojej obce, kde má trvalý pobyt, že mu môžeme službu poskytnúť. Mnohí sú aj takí, že nemajú občiansky preukaz. Ak nastane bežná situácia, že v noci do nocľahárne príde klient, tak by sme ho, podľa zákona, nemali prijať, keď nemá súhlas obce, že mu môžeme poskytnúť službu. Je to diskriminačné voči ľuďom, ktorí potrebujú akútnu pomoc. Toto zákon vôbec nerieši. Nerieši akútne situácie a pomoc v akútnej krizovej situácii.
Ako to ovplyvní vašu činnosť?
- Ak bezdomovcovi aj napriek tomu, že nemá súhlas obce, službu poskytneme, čo pravdepodobne urobíme, pretože ho predsa nenecháme na ulici, tak nemáme garantovaný príspevok. Zákon na jednej strane garantuje občanovi právo slobodného výberu služby, zároveň však stanovuje, že službu mu
v prvom rade musí poskytnúť obec alebo samosprávny kraj
a iba ak nemajú voľné miesto vo svojich zariadeniach, môže využiť služby neverejného zariadenia. Pre občana je to diskriminačné z hľadiska výberu sociálnej služby a zároveň je to likvidačné z pohľadu neverej-ných poskytovateľov sociálnych služieb.
Z akých zdrojov poberáte príspevky na klientov?
- Každú sociálnu službu máme financovanú z viacerých zdrojov. Financuje nás kraj, obec
a diecéza. Verím, že to takto bude fungovať aj naďalej. Pre nás je teraz dôležité vedieť, ako budú tento zákon samosprávy vykladať. Ak by mali dodržať literu zákona, pre nás by to bolo likvidačné, pretože ten nepozná akútnu krízovú situáciu.
Mali ste možnosť zákon pripomienkovať pred schválením?
- Zákon sa pripravoval niekoľko rokov a my sme ho konzultovali. V takej podobe, ako ho nakoniec schválili, však do národnej rady nešiel. Zmenený bol pozmeňujúcim návrhom počas rokovania. My sme sa už k nemu, samozrejme, nemohli vyjadriť. Preto sme, a bolo to viac ako 50 organizácií, poslali prezidentovi pripomienky a žiadosť, aby ho nepodpísal. Ale pripomienky vraj dostal až potom, ako zákon podpísal.
Čo budete robiť?
- V prvom rade komunikovať so samosprávami. Treba tiež tlačiť na to, aby bol zákon novelizovaný. Naši klienti majú totiž veľké problémy komunikovať
s úradmi. Vykonávame, napríklad, rôzne stupne práce. Začíname už terénnou prácou na ulici. Podľa zákona, keď sociálny pracovník stretne klienta na ulici a ten nemá súhlas od mesta, odkiaľ pochádza, tak mu nemôže poskytnúť ani len poradenstvo.
Koľko máte klientov? Odkiaľ pochádzajú?
- Našu klienti sú z celého Slovenska. Počas celého roka využije naše služby asi 400 ľudí.
Prečo sú neštátne subjekty dôležité?
- Ukazuje sa, že neštátni poskytovatelia dokážu služby poskytnúť často pružnejšie a lepšie ako verejní. Nielen to je však podstatné. Tento zákon je zároveň v rozpore z Európskou sociálnou chartou, ktorú podpísala aj SR, a v ktorej je odporúčanie, aby štát umožnil poskytovať služby aj neziskovým a dobrovoľným organizáciám.
Čoho sa najviac obávate?
- Ak sa bude v praxi dôsledne napĺňať litera tohto zákona, mohlo by dôjsť až k likvidácii neštátnych subjektov poskytujúcich služby.
