Pri dodržaní slovenských zákonov podľa neho nie je šanca, aby bol projekt na jej rozšírenie schválený. Tvrdil to na včerajšej diskusii v Považskom Chlmci.
Aké sú podľa vás možné pozitíva a negatíva rozšírenia skládky?
Je neprijateľné, aby sa nová skládka experimentálne budovala na starej skládke. Je to nedostatočne overená technológia a podľa toho, ako Európska únia obmedzuje skládky, ani nikdy overená nebude. Navyše, firma ju chce budovať takým spôsobom, že sa chytrácky snaží ušetriť finančné prostriedky v rámci sanácie starej.
Aký by to malo vplyv na životné prostredie?
Stará skládka by týmto projektom nebola úplne sanovaná, z hľadiska životného prostredia je to neprijateľné. Stará záťaž má byť riadne sanovaná a bodka. Ako enviromentalista sa odmietam baviť o čiastočnej ochrane životného prostredia. Má sa vyťažiť niekoľko metrov z vrchu a má sa ponechať časť starých odpadov vrátane nebezpečných odpadov, ktoré tam sú a na to sa má postaviť čiastočne nová skládka. Do budúcna ju už nebude možné úplne sanovať.
Čiastočná sanácia by znemožnila trvalo plnú, respektíve dostatočnú sanáciu. Je to návrh polovičného poškodzovania životného prostredia. Prevezenie odpadov zo starej skládky na novú nie je sanácia. Naďalej bude znečisťovaná podzemná voda.
Pod súčasnou skládkou nie sú monitorovacie vrty. Podľa tohto projektu teda nie je možné zistiť znečistenie podzemných vôd.
Čo hovoríte na nevyhovujúce podložie?
Z geologického hľadiska je lokalita úplne nevhodná. Je to lokalita priepustných zemín. Jediné, čo sa tu podľa zákonov a predpisov SR môže urobiť, je úplne asanovať starú skládku. Máme takzvanú geologickú mapu vhodnosti lokalít na umiestnenie skládok. Realizoval ju tím špičkových geológov mnohé roky za ťažké peniaze nás všetkých. Pýtam sa, na čo? Potom, kvôli ekonomickým záujmom a finančnej výhodnosti toho, kto kde skúpi pozemky, sa vnucujú skládky v geologicky nevhodnej oblasti.
Od školy by bola po rozšírení vzdialená iba 30 metrov...
To už sú úplne absurdnosti. Úradník musí predpisy dodržiavať do bodky. Skládka smie byť v lokalite geologicky vhodnej. Podľa slovenskej technickej normy 838101 môže byť najbližšie 500 metrov od ľudského obydlia a tisíc metrov od školy.
Takisto tu máme program odpadového hospodárstva. Štátne úrady by mali pracovať oveľa viac na zvyšovaní recyklácie. Európska únia sa snaží obmedzovať skládkovanie odpadov tak, ako sa dá. Slovenská republika má záväzky znížiť podiel biologicky rozložiteľných odpadov o 25 percent do piatich rokov o 50 percent, do siedmich rokov a o 75 percent do 15 rokov. Plus máme povinnosť úplne zakázať skládkovať niektoré druhy odpadov.
Chlmčania poukazujú aj na škodlivosť skládkového plynu. Oprávnene?
Uvediem odborný príklad týkajúci sa skládkového plynu. Pezinčania argumentujú 21 odbornými štúdiami, ktoré dokázali nárast vrodených anomálií a niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí 1 - 4 kilometrov od skládok. Treba ale objektívne povedať, že nie je dokázané, z čoho to je, takže netreba strašiť. Na základe týchto štúdií je ale dosť reálne a najpravdepodobnejšie, že príčinou bude skládkový plyn.
Aj keď sa budeme snažiť najlepšie zachytávať skládkové plyny, úspešnosť v tomto je priemerne 40 - 50 percent.
Čo sa môže stať, ak skládku čiastočne sanujú?
Z odborného a technického hľadiska je pomerne absurdná idea budovať na nestabilných základoch tvorených čiastočne sa rozkladajúcou vrstvou odpadov, namiesto na pevnej minerálnej vrstve, novú skládku. To je obrovská záťaž. Neexistujú prepočty, ako sa bude odpad ešte rozkladať, koľko toho vydrží, ako to zatlačia a bude sadať skládka. Ale budú vám tvrdiť, že ide o najlepší projekt skládky, aký môže byť.
Ak bude skládka sadať, ja tvrdím, že áno. Môže to viesť v krajnom prípade k tomu, že jej tesnenie bude poškodené.
Prečo je teda veľký záujem skládku rozšíriť?
Je to z technického hľadiska nezmysel a vysvetlím, prečo. Je finančne veľmi zaujímavé vybudovať novú skládku, vziať peniaze za čiastočnú sanáciu starej a voziť tam nové odpady. Je to pološkodlivý projekt. Niečo sa vyrieši a niečo poškodí definitívne.
Z hľadiska financií je to šikovný a kreatívny projekt, z hľadiska predpisov a zákonov Slovenskej republiky a odborných dokumentov je to neprijateľné.
Ak budú dodržané zákony, technické predpisy a odborné dokumenty SR, toto riešenie skládky nemôže byť v žiadnom prípade povolené.
Aká je vaša rada protestujúcim Chlmčanom?
Každopádne navrhujem zvýšiť občiansky tlak na tých, ktorí môžu rozhodovať. V súčasnosti aj na tvorbu územného plánu. Navrhujem jednak spoluprácu s vedením mesta a ich poradcom. Zatiaľ by som ich vôbec nebral ako nepriateľov. Keby som im mal navrhnúť niekoho, kto by im mohol pomôcť, tak Jaroslav Pavlovič je jeden z 2 - 3 ľudí na Slovensku, koho by som odporučil.
Treba rozvíjať občianske kampane, brať si príklad z Pezinčanov - venujú tomu veľmi veľa a podľa mňa vyhrajú. Samozrejme, občianske združenie Priatelia zeme je v prípade záujmu ochotné pomôcť, napríklad vynikajúcimi právnikmi a geológmi.
Otázky boli doplnené.