Primátor Ivan Harman nedávno verejne prisľúbil, že dá preveriť plánované rozširovanie skládky, proti ktorému protestujú ľudia z jej blízkosti. „Podal som podnet na Okresnú prokuratúru v Žiline so žiadosťou, aby prokurátor vydal protest voči vydanému územnému rozhodnutiu,“ povedal Harman na brífingu minulú stredu. Odporučil mu to poradca Jaroslav Pavlovič, ktorý bojuje aj proti skládke v Pezinku. Vydané územné rozhodnutie na rozšírenie skládky je totiž v rozpore s územným plánom mesta. Paradoxne je však v súlade so všeobecno-záväzným nariadením mesta z roku 1994, ktoré robí zo skládky verejno-prospešnú stavbu. „Územný plán z roku 1980 situuje skládku do lokality Zábreh a územné rozhodnutie aj nariadenie ju umiestňujú do lokality Kopánka. Vznikla kuriózna situácia, že dva významné dokumenty sú vo vzájomnom rozpore,“ povedal Pavlovič.
Na chvíľu spokojní
Rozhodnutie privítali protestujúci Chlmčania. „Hodnotím tento krok veľmi pozitívne. Primátor ukázal, že má záujem veci riešiť. Vyše roka sme chodili a apelovali na úrady, no nikto si naše argumenty nevšímal,“ povedala Anna Smikoňová. Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca dalo podobný podnet na prokuratúru už dávno. Územné rozhodnutie vydal v rámci spoločného stavebného úradu Stavebný úrad Lietavská Lúčka. Po odvolaniach Chlmčanov ho v júli minulého roku potvrdil Krajský stavebný úrad Žilina. Prokuratúra im nevyhovela, obrátili sa teda na súd. Mesto, za vedenia Jána Slotu, predalo skládku v roku 2000 firme T+T. O konaní magistrátu sa jej riaditeľ Miloslav Sokolovský dozvedel z médií. Napriek tomu čoskoro požiadajú o stavebné povolenie na rozšírenie skládky. „Sme tesne pred podaním žiadosti, je to záležitosť pár dní. Paradoxom je, že zrejme jediné vyjadrenie, ktoré nám chýba, je vyjadrenie mesta,“ povedal Sokolovský. Podľa neho budú stavať iba na pozemkoch, ktoré im patria.
Asi štvrtinu z parciel na Kopánke im Chlmčania nepredali, hoci im hrozilo, že ich vyvlastnia, keďže podľa nariadenia mesta je skládka verejno-prospešná stavba. Vyvlastniť by ich muselo mesto. Podľa Smikoňovej nie sú vysporiadané ani všetky pozemky pod starou skládkou. Na krajský súd preto podali žalobu na vypratanie z pozemku.
Čo bude od januára?
O povolení stavby skládky rozhoduje Slovenská inšpekcia životného prostredia. Mariana Martinková z inšpekcie potvrdila, že zatiaľ neevidujú žiadosť o stavebné povolenie. Integrované povolovanie prebieha podľa zákona pol roka. Ak by teda T+T povolenie dostala, smeti poputujú do Chlmca najskôr o rok. Výstavba novej skládky môže trvať podľa Sokolovského maximálne tri štvrte roka. „Na preklenutie tohto obdobia máme niekoľko alternatív, občania by to nemali pocítiť. V štádiu rozbehnutých rokovaní je aj likvidácia odpadov na skládke v Martine,“ povedal Sokolovský. Primátorov poradca Pavlovič povedal, že „mesto má zabezpečenú likvidáciu odpadov zmluvne a je zabezpečená aj v prípade, že skládka nebude rozšírená.“ Žilina má podľa neho hľadať nielen alternatívu za skládku, ale iné spôsoby likvidácie odpadu, ich minimalizácie a separovania.
