Chcete si pozrieť historické listiny o krvavej Bátoryčke, či originál rozsudku nad Jurajom Jánošíkom? Je to veľmi jednoduché, stačí zájsť do Štátneho archívu v Bytči. Dokumentov tu majú šesť kilometrov.
BYTČA.Ak si chcete zalistovať v niekoľko storočí starej korešpondencii Alžbety Báthoryovej, palatína Juraja Thurza alebo si prečítať rozsudok nad zbojníkom Jurajom Jánošíkom, stačí zájsť do Štátneho archívu v Bytčianskom zámku. Môžete tam však nájsť aj svoj vlastný rodokmeň. Spravujú tu najrozsiahlejšiu zbierku historických dokumentov v širokom okolí. Najstaršie už majú okolo osemsto rokov.
V Bytči bol aj Jakubisko
Do archívu niekoľkokrát zašiel aj režisér Juraj Jakubisko v čase, keď pripravoval scenár ku svojmu poslednému filmu o grófke Báthoryovej. Pôvodne hľadal iný námet, nakoniec ho však zaujala teória o Báthoryovej ako nevinnej. „Ako historik sa nemôžem prikloniť na stranu myšlienky, že film robí z Alžbety Báthoryovej nejakú liečiteľku," hovorí Kurucárová. Dokumenty v archíve podľa nej potvrdzujú, že Alžbeta Báthoryová bola naozaj tou, ktorá mučila a má na svedomí desiatky obetí. „Okrem listov, ktoré písala vlastnoručne ale netýkajú sa priamo jej činnosti je to hlavne list palatína Juraja Thurzu, keď ju v roku 1610 v Čachticiach zatkol," hovorí Kurucárová. Rovnako majú v archíve aj listy Alžbetiných zaťov a syna, ktoré potvrdzujú, že medzi nimi bola dohoda, ktorá potvrdzuje že existovala dohoda na záchranu Báthoryovej. Palatín jej nariadil na Čachtickom hrade domáce väzenie a nakoniec vo svojej izbe aj zomrela.
Bytčiansky zámok, kde dnes archív sídli dal postaviť Jurajov otec František Turzo v roku 1571. Dovtedy býval na Lietavskom hrade, ale zatúžil po modernejšom a pohodlnejšom bývaní. „Už sa mu nechcelo stále sa štverať hore do hôr, na skalu, kde bolo zima a nebola voda," hovorí riaditeľka Štátneho archívu v Bytči Jana Kurucárová. Na panstve v Bytči Thurzovi staršiemu teda renesančný majstri za necelé štyri roky postavili zámok, ako ho poznáme aj dnes.
Šesť kilometrov dokumentov
V archíve v Bytči nájdete okrem listín z blízkeho okolia aj historické dokumenty z Oravy, Turca, Liptova a časti Trenčína, od Kysúc približne po Dubnicu. „Základ všetkých našich fondov tvoria písomnosti bývalých žúp," hovorí Kurucárová. Materiálu majú toľko, že keby ho postavili za sebou vznikla by šesť kilometrov dlhá čiara. „Povedať, ktorý historický dokument je najvzácnejší by mi srdce nedovolilo. Najstaršou je však listina z roku 1263, ktorú na pergamene vydal Belo IV," povedala Kurucárová. Svojim poddaným v nej udelil pôdu na ktorej sa nakoniec usídlili. Listina v latinčine sa ešte aj dnes dá veľmi ľahko prečítať, rovnako množstvo ďalších zaujímavých dokumentov.
