Na otázky MY Žilinských novín týkajúcich sa fungovania médií v samospráve odpovedal analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy - Ineko Gabriel Šípoš.
Aký komunikačný kanál je podľa Vás pre samosprávu najvhodnejší (rádio, rozhlas, televízia, noviny)?
Záleží to od podmienok samosprávy. Maličké obce si vystačia s rozhlasom čí obecnou nástenkou, vo veľkých sa oplatí aktuálne internetová stránka a občasník.
Samosprávy si zvyknú platiť priestor v komerčných médiách. Je to vhodnejšie ako vytvárať si vlastné médiá?
Určíte je inzercia či komerčné prílohy v súkromných médiách lacnejšia cesta ako vlastné noviny, ak súkromné noviny pokrývajú rovnakú populáciu, ako by to robili vlastné noviny. Ak ale súkromné noviny obsluhujú ďaleko väčšiu časť obyvateľstva ako len dané mesto či obec, za zváženie stoji informovať vlastným periodikom.
Napríklad v Čechách sa štát dostal do prvej desiatky zadávateľov reklamy a predbehol napríklad aj Danone. Je podobný trend aj u nás? Je toto dobrá cesta?
Najnovší trend je podobný aj u nás najmä vďaka príchodu eurofondov a kampani prechodu na euro. Aj štát samozrejme potrebuje na špeciálne projekty upozorňovať, od prevencie na choroby po kampaň za bezpečnosť na cestách. Môže to byt problém, ak sa štát či vládni politici so zadávaním reklamy snažia tlačiť na média, aby boli v ich spravodajstve voči nim samým mäkší, ústretovejší. Silne celoštátne médiá sú voči takýmto tlakom odolnejšie ako slabé mestské médiá, ktoré závisia len od niekoľkých inzerentov.
Ako sa dá posúdiť či mesto iba informuje, alebo vlastné médium už zneužíva?
Dá sa to zistiť pri článkoch, ktoré informujú o politike. Teda o rozhodnutiach starostu či poslancov. Zneužívaním je nedať priestor kritikom, ich argumentom, ale len starostovi či väčšine. Naopak za praktické informovanie bez nutnosti polemiky považujem informatívne správy typu aké kultúrne podujatia sa chystajú, alebo kedy sa bude robiť zber väčšieho odpadu alebo aké sú športové výsledky miestneho tímu.
Majú mať v mestských médiách priestor kritici napríklad primátora z radov opozičných poslancov a v akom rozsahu?
Určíte áno, bez diskusie a kontroly starostu sa zväčšuje priestor na zneužívanie moci a rozhadzovanie spoločných peňazí. Ako som už povedal, vždy pri politických diskusiách, pri rozhodovaní o rozpočte či akomkoľvek použití obecných peňazí je potrebne poskytnúť priestor na hlasy opozície či priamo obyvateľov obce.
Je vôbec potrebné aby sa mesto samo snažilo o svojich krokoch informovať, nemá to nechať iba na profesionálov?
Najlepšie je samozrejme ak mesto pokrývajú súkromné média. V tom prípade by vlastne médium obce malo skutočne poskytovať len praktické informácie, a nepísať o politike. Ale v obciach väčšinou súkromné médiá nie sú, takže je na zváženie, ako ma obec informovať.
Je pre mesto výhodná investícia do vlastnej televízie, štúdia? Mohla by sa takáto investícia vrátiť, napríklad na predanej reklame, alebo je to vyslovene stratová záležitosť?
Výsledok záleží od stavu na trhu/konkurencie, ale všeobecne si myslím, že mesta nemajú byt mediálnymi podnikateľmi. Ak už ísť do toho, tak len kvôli cieľu praktického informovania občanov, nie kvôli možnosti zarobiť. Treba si však dobre zrátať náklady a zvážiť, či napríklad tlač spolu s interaktívnym internetom nie je lepšou možnosťou informovania.
Je výhodné keď mesto ako Žilina nechá spravovať svoju internetovú stránku súkromnej firme, ktorá to robí zadarmo, môže na ňu však umiestňovať svoju reklamu, ako platiť všetky náklady z rozpočtu mesta?
Najlepšie je vyhlásiť tender a zistiť, kto by zaplatil najvyššiu sumu za takýto model. Viaceré mesta majú takýto projekt s firmou, ktorá stavia zastávky MHD zadarmo s tým, že v nich ma firma reklamne plochy na predaj. Čiže ako obchodný model je to v poriadku, ale treba to urobiť verejnou súťažou, aby mesto získalo čo najlepšie podmienky.
Rozhovor vznikol emailom.