autobusov verejnej dopravy. Preňho robili stabilizáciu celého projektu po hardvérovej i softvérovej stránke.
Skoro stopercentná bezpečnosť
„Myslím si, že v Európe máme vytvorený dosť mylný obraz o živote v týchto krajinách. Je tam, napríklad, oveľa bezpečnejšie ako u nás. Nebol žiadny problém prechádzať sa v noci po uliciach,“ hovorí Vladimír Droščín. Policajtov tam na uliciach takmer vôbec nevidieť, ale na druhej strane sa tam takmer vôbec nekradne. Pramení to z islamského náboženstva a prí-snejších trestov. Do väzenia sa dá, napríklad, dostať aj za porušenie pravidiel Ramadánu. „Je to bohatý štát, čo je vidieť na každom kroku, ale zas na druhej strane, sú tam veci, ktoré nám pripadajú veľmi zvláštne a neštandardné,“ pokračuje najskúsenejší člen pracovného tímu Peter Bánovec. Toto bol jeho tretí služobný výjazd do Kuvajtu. Slovenskú trojicu vyslala do Kuvajtu firma EMtest, ubytovaní boli v hoteli pri mori, do práce museli cestovať až na druhú stranu aglomerácie Kuwait City, čo im zabralo niečo viac ako pol- hodiny. Na fungovanie verejnej dopravy sa však sťažovať nemohli. Všetko fungovalo podľa cestovného poriadku.
Získať kuvajtské občianstvo je nemožné
Kuvajťania tvoria okolo 35 percent obyvateľstva v tejto krajine. Ostatok dopĺňajú iné národnosti. Aj človek, ktorý sa v Kuvajte narodí, nedostane kuvajtské občianstvo. Rozhoduje občianstvo otca, ak je napríklad zo Sýrie, tak aj dieťa bude mať sýrske občianstvo. Kuvajtské občianstvo sa dá dosiahnuť len jediným spôsobom, ak sa žena vydá za Kuvajťana a narodí sa jej s ním dieťa, tak zároveň s dieťaťom dostane kuvajtské občianstvo aj jeho matka. „Pre muža je to takmer nemožné. Aj naši tamojší partneri sú rôznych národností. Doteraz som nekomunikoval s človekom, ktorý by mal originál kuvajtskú národnosť. Je možné vypísať si žiadosť o kuvajtské občianstvo, ale tým to končí,“ vysvetlil Peter Bánovec. Na druhej strane je v Kuvajte veľmi vidieť vplyv amerického životného štýlu. Výrazné je to, napríklad, v stravovaní, ktoré je postavené na veľkom množstve fast foodov. Nevyhnutnosťou pre komunikáciu je ovládať angličtinu.
Víkend začína v piatok
Nedeľa je už pracovný deň. Počas leta ale ľudia na pláže pri mori vôbec nechodia. Je to spôsobené veľkými horúčavami, teplota zvykne vystúpiť na 50 až 55 stupňov Celzia. „Oficiálne tam však nikdy nie je viac ako 50 stupňov. V zákone majú zakotvené, že ak je von viac ako päťdesiat stupňov, tak nemusia ísť do práce. Preto je tam oficiálne vždy najviac 49 stupňov Celzia. Nedá sa tam kúpiť teplomer. Pár ich je na budovách, ale tie ukazujú oveľa nižšie hodnoty, ako sú reálne. My máme na našich stanoviskách zariadenia na kontrolu teploty, preto to môžeme zodpovedne porovnať,“ hovorí Richard Ondruš. Všetky vnútorné priestory v budovách sú však klimatizované. Ak idete z hotela do auta a potom do ďalšej budovy, všade je klimatizácia. Bez nej by sa tam nedalo existovať a pracovať.
Mesto v púšti
Krátko pred príchodom Slovákov skončilo v Kuwait City dva a polmesačné takzvané „obdobie prachu“. „Ja som už počas predchádzajúceho pobytu zažil aj túto prašnú sezónu. Nie je to
o tom, že by vietor prihnal prach z púšte. Sú to miniatúrne častice a keď človek vyjde do toho prostredia, tak má prach prakticky všade. Ani miestni obyvatelia mi nevedeli povedať, odkiaľ sa ten prach berie, ale asi to bude z púšte,“ vysvetľuje Peter Bánovec. Celá aglomerácia Kuwait City vyrástla v púšti. Ku každej palme, či trávniku vedú kilometre hadíc, ktoré ich zavlažujú. Miestni ľudia, aj tí, ktorí v Kuvajte pracujú, hovoria, že sa tam po práci toho nedá veľa robiť. Pre Slovákov je určite podstatná informácia, že v tejto krajine je zakázaný alkohol. Navyše sú tam na naše pomery obrovské horúčavy, kedy sa človeku naozaj nechce ísť von na prechádzku, či na nákup. Platí zaužívaná pravda, že do Kuvajtu sa chodí len pracovať, zábavu si potom pracujúci užijú vo svojich domácich krajinách.
Nulová daň
Kuvajt bol v minulosti „územím nikoho“, kde sa pohybovali len rôzne beduínske kmene. Postupne sa objavila skupina beduínov, ktorá si začala nárokovať na územie tvorené púšťou
a kúskom mora a usadili sa tam. Neskôr sa na tomto území objavila ropa a začal obrovský rozmach. Kuvajt bol dosť poškodený vojnou po napadnutí Iračanmi pred osemnástimi rokmi, odvtedy však bol nanovo vybudovaný s pomocou Američanov. Americký vplyv je tam dnes vidieť prakticky na každom kroku. Benzín je tam však niekoľkonásobne lacnejší ako voda. Liter benzínu stojí v prepočte päť slovenských korún. Za dvojlitrová fľašu obyčajnej vody však zaplatíte okolo 140 Sk. Za pozornosť určite stojí aj fakt, že v Kuvajte je nulová daň. Najvyššia daň je na cigarety. Ide síce o arabský štát, ale namiesto arabských číslic sa tam používajú takzvané hindu-číslice, ktoré vyzerajú inak, ako tie, ktoré používame u nás. Slováci si preto musia osvojiť tieto znaky, aby sa vedeli orientovať v peniazoch. „V prvých dňoch, keď nám vydali mince, sme vôbec netušili, koľko to je. Kuvajtský dinár je však veľmi „tvrdá“ mena,“ hovorí Vladimír Droščín. Títo Slováci sa kvôli svojej práci do Kuvajtu určite ešte pozrú, majú však už svoje skúsenosti, ktoré môžu v kultúrne i materiálne odlišnom prostredí využiť.
