„Neformálne sme fungovali už za čias komunizmu. Oficiálne sme sa dali dokopy len pred deviatimi rokmi. Ja som členom šesť rokov a som predsedom klubu. Niekedy rozmýšľam, čo ma viedlo k zbieraniu týchto suvenírov? Myslím si, že v každom mužovi je túžba niečo zbierať. Už ako dieťa som mal odznaky, neskôr známky, chvíľu som koketoval aj s etiketami, no až na dôchodku to začalo na profesionálnej úrovni. Viete, zberateľstvo nie je o tom, niečo mať, je to o tom, mať všetko. Bežná cena pivnej tácky sa pohybuje okolo dvoch, troch korún. Stalo sa mi, že za niektoré kusy som dal aj dvesto korún,“ hovorí Miloš Nutil.
Majú aj dve ženy
K vzácnym patria exempláre z obdobia pred vojnou, ale aj reklamné predmety z pivovaru Vranov, ktorý fungoval len pár rokov. V súčasnosti je v klube pätnásť členov, z toho dve ženy. „Raz ročne v letnom období organizujeme v našom kraji burzu. Na nej si zberatelia vymieňajú predmety a snažia sa získať to, čo vo svojej zbierke ešte nemajú. Tento rok prišlo mimo okres až šesťdesiat zberateľov a mali sme aj zahraničnú účasť. Na budúci rok máme desiate výročie a chceli by sme pripraviť výstavu, ktorá by tak trochu mapovala históriu pivovarníctva v našom kraji. O tunajšom Bytčianskom pivovare bola prvá písomná zmienka v roku 1614. Konkrétne len jedna latinská veta: „Tu je pivovar.“ Predpokladá sa, že tu bol už aj predtým. Prvými vlastníkmi boli Thurzovci a po nich Esterházíovci. Tí, ho najskôr prenajali a nakoniec predali grófovi Leopoldovi Popperovi, ktorého priezvisko nesie značka piva dodnes.
V tom období sa väčšina potrebných surovín vyrábala na jeho panstve. Poddaní mali za povinnosť odovzdať ročne určitú časť dopestovaného chmeľu. Jačmeň sa mal dovážať až z Oravy, aj keď si neviem dosť dobre predstaviť, že by ho tam bol prebytok. Som rád, že pivovar prežil až do dnešných čias,“ opäť Miloš Nutil. Zberatelia sú v rámci Slovenska oficiálne registrovaní v rôznych zberateľských kategóriách. Okrem už spomenutých klasických vecí môžu zbierať vtipy o pive, ale aj takú kuriozitu, akou sú prezervatívy so značkou pivovaru. K pekným a ťažko dostupným predmetom patria reklamné sudové čelá. Bežne ich môžete vidieť vyvesené na stenách reštauračných podnikov a krčmičiek. „Posledný kus sa mi podarilo získať, keď ma kontaktoval zberateľ z Ostravy. Vymenil ho za pár pivných tácok, ktoré mu chýbali v zbierke," povedal Miloš Nutil.
Vyrábajú aj vlastné pivo
Holandsko, Belgicko a Nemecko sú krajiny známe množstvom malých pivovarov, ktoré vyrábajú len pre pár podnikov. Nie je veľký problém nájsť podnik, kde si krčmár varí svoje vlastné pivo. Toto varenie sa už pomaličky rozmáha aj u náš. Dá sa to dvoma spôsobmi. V prvom sa do suda s vodou vysype vopred zakúpená zmes a týždeň sa nechá kvasiť. V druhom sa použijú klasické suroviny, ktoré sa tiež dajú zakúpiť už upravené, s tým rozdielom, že v tomto prípade sa pivo aj varí. „Takýto „varič“ si môže uvariť tridsať až štyridsať litrov piva podľa svojej chuti. Musím povedať, že ja mám aj tak najradšej čapované. Sem – tam si dám aj fľaškové, tak večer k televízoru.
Nedávno sme boli na návšteve u našich kolegov v Litve vo Vilniuse. Tieto stretnutia sú založené na osobných kontaktoch starších členov klubu. Pozreli sme si miestne pivovary. U nich sa dáva pivo väčšinou do plastových fľašiek. Nemalo by to ovplyvniť jeho kvalitu, ale aj tak neviem, ja som si už zvykol na sklenené,“ spomenul svoj cestovný zážitok Miloš Nutil. Ak by ste sa chceli venovať tomuto hobby, tak predmety môžete získať tromi spôsobmi. Na burze, cestou do zahraničia (väčšinou sa to spája s dovolenkou), alebo dopisovaním so zahraničnými zberateľmi. Môžete takto získať pivné etikety z Afriky alebo Číny.
