S jej inštaláciou na pôvodné miesto Mesto Bytča už vraj nepočíta. „Nie je to v pláne,“ informoval prednosta Mestského úradu Ľubor Guniš. Pôvodne socha nefigurovala v plánoch rekonštrukcie nádvoria, ktorú prevádzalo mesto. Podľa gentlemantskej dohody medzi mestom a pamiatkarmi ju však mali zrekonštruovať a osadiť na pôvodné miesto. Rekonštrukcia podľa Guniša v súčasnosti „pokračuje budovaním závlahového systému za Sobášnym palácom“. Bytčanom nie je osud sochy zo zámockého areálu ľahostajný. Peter Holáš, ktorý sa v meste zaujíma o historické objekty si myslí, že je významnou kultúrnou pamiatkou a mala by byť inštalovaná na pôvodné miesto. „Nikoho z kompetentných to však netrápi,“ hovorí. Socha stála na nádvorí Bytčianskeho zámku minimálne od roku 1720. Vtedy ju prvýkrát uvádza aj literatúra. Napríklad v knižke Z dejín Bytče a jej farnosti od autora Milana Hromníka sa uvádza: „Socha svätého Jána Nepomuckého na hradnom nádvorí stojí na pilieri vpravo na začiatku murovanej ohrady pri pôvodnom moste.
Táto baroková kamenná socha stála tu už v roku 1720. Má obnovenú viacfarebnú úpravu“. Podľa informácií z Pamiatkového úradu SR sa v Bytči nachádza len niekoľko budov so štatútom národnej kultúrnej pamiatky. Medzi nimi, napríklad, aj socha sv. Jána Nepomuckého na bytčianskom námestí. Okrem nej sú to kúria v Hliníku nad Váhom, kaštieľ v Hrabovom, zámok s areálom, Kostoly sv. Barbory a Všetkých svätých a židovská synagóga. Zápis sochy z areálu bytčianskeho zámku za kultúrnu pamiatku je zrejme nemožný kvôli jej zlému stavu. Aj keď pamiatkari o tom uvažujú. „Leží už dlhšiu dobu pod schodami v zlom stave. Pravdepodobne ju ministerstvo ani nechcelo zapísať. V najbližších dňoch sa však chystám do Bytče a sochu si pozriem. Ak sa bude dať, o zápis požiadame,“ povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miloš Dudáš. Podľa našich informácií mesto nemá zo sochou žiadne plány. Po Mičurovej vile tak Bytča pravdepodobne príde o ďalší kus zo svojej histórie.