Regionálny klientelizmus

princípu vyhovovať.

Je to pravdepodobne prvýkrát, čo jeden z troch najvyšších činovníkov nášho štátu povýšil rodnému kraju prajnú politiku na vládnu doktrínu. Predseda Vlády SR po rokovaní v Topoľčanoch v júni tohto roku – na ktorom vláda uvoľnila zo svojej rezervy 50 miliónov korún na drobné projekty v Nitrianskom kraji – prehlásil, že je normálne keď chce pomôcť svojmu rodisku. 50 miliónov korún v kontexte miliardových rozpočtových balíkov nie je veľa a nakoniec, Vláda SR produkuje svoje „kočovné“ zasadnutia po celom Slovensku, a teda podobná podpora sa môže nadeliť i nerodným okresom. Alebo, že by sme volili tak, aby sa v kresle premiéra postupne vystriedali rodisku prajní politici zastupujúci všetky regióny Slovenska?

Oveľa závažnejšia je však etická rovina, populistický princíp a vedľajšie produkty, ktoré regionálny klientelizmus so sebou prináša. Na uvedenom zasadnutí vláda rozhodla, že sieť rýchlostných ciest Slovenska bude doplnená o rýchlostnú cestu R8 Nitra – Topoľčany – Hradište. Bez akýchkoľvek odborných podkladov a dlhodobo preverovaných štúdií. V tomto prípade – rovnako i v inom, o ktorom bude ďalej písané – naopak koncepčné štúdie vyvracajú potrebu stavby takejto cesty za uvádzaných 8,5 miliardy korún. Politici berú do svojich rúk rozhodnutia vo veciach, ktoré prináležia iným, odbornému sektoru a expertom. Premiér Róbert Fico jedným podpisom pera zrušil permanentný odborný výskum dopravného urbanizmu a dopravného plánovania.
A ak bude dopriate jednému rodnému okresu, prečo by nebolo dopriate i iným, veď okrem premiéra je vo vláde množstvo ministrov reprezentujúcich svoje rodné okresy.

Najagilnejší činovníci sú rozhodne na ministerstve dopravy, ktorí sa vehementne chytili príležitosti – alebo ju premyslene pripravili – a do priečinku rodnému kraju prajných projektov nadelili i ďaľšiu novú rýchlostnú cestu. Tentoraz Národný park Nízke Tatry pretínajúcu R1 Banská Bystrica – Ružomberok. Aby to bolo na sto percent isté, stihlo sa to čo najskôr a bez zbytočnej pozornosti médií, ony nové rýchlostné cesty zabalili do charakterom úplne odlišného zákona o cestnej premávke. Na konci rozpravy dlhodobo prejednávaného zákona o cestnej premávke sa totiž o slovo prihlásil rodnému kraju prajúci poslanec Smeru Peter Pelegríni z Banskej Bystrice, ktorý navrhol, aby sa rozšírila možnosť stavania diaľnic a rýchlostných ciest na súkromných pozemkoch aj bez dohody s ich majiteľmi o ďalšie úseky, samozrejme, vrátane nových, politicky nariadených, rýchlostných ciest R8 Nitra – Topoľčany – Hradište a R1 Banská Bystrica – Ružomberok. Parlament tak upravil zákon, ktorý začiatkom tohto roka na Ústavnom súde napadla opozícia.

Aby celý príbeh nebol tak priamočiary, do hry vstupuje i pán prezident vetujúci zákon o cestnej premávke. Pelegríniho vsuvka do zákona o cestnej premávke totiž zmenila ustanovenia iného zákona, ktorý s cestnou premávkou priamo nesúvisí, čo prezident označil za rozpor s princípmi právnej istoty. Pán prezident dbá o právnu, v tomto prípade formálnu stránku problematiky. Kto sa postará o obsahovú nápravu vo veci dopravného plánovania rýchlostných ciest, keď samotné ministerstvo dopravy je iniciátorom odborne neštandardného postupu?