Či sa nám to páči, alebo nie, táto daň zo zákona vypadla a navyše s možnosťou spoplatnenia parkovania nepočíta ani nový zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Väčšina miest zákon rešpektuje. Niektorí sa však rozhodli, že ho budú obchádzať. Smutné je, že ani v Žiline sa nevedia zo svojich chýb poučiť. Dokonca aj po upozornení MY Žilinských novín, že mesto a Žilinská parkovacia spoločnosť (ŽPS) nemá na takéto konanie oporu v zákone. Vo vyjadrení mesta, ktoré uvádzame na titulnej strane, sa totiž píše, že chcú „nastoliť právnu istotu obyvateľov mesta, ktorých dezorientujú rôzni samozvaní vykladači práva“. A „právnu istotu“ chcú nastoliť tým, že obchádzanie zákona prehlásia za právo. Pozrime si teda fakty. ŽPS, v ktorej má Mesto Žilina väčšinu, vyberá poplatky, hoci na takéto konanie nemá oporu v zákone. Kompetentní sa totiž rozhodli, že parkovacie plochy prenajmú ŽPS, „pričom už je vecou subjektu, ktorý má niektoré plochy prenajaté , ako sa s nimi rozhodne naložiť (opäť stanovisko mesta).
Tak toto je obrovské zavádzanie, ktorého by sa nemal dopustiť ani študent práva, nie renomovaní právnici Mesta Žilina. Podľa právneho názoru, ktorý sme si dali spracovať, totiž mesto ako subjekt verejného práva môže robiť len to, čo mu zákon vyslovene dovoľuje (tzv. princíp legaligy, čl. 2. ods. 2 ústavy SR). A zákon mu síce umožňuje prenajať svoj majetok, ale už nie na účely vyberania parkovného. A v dohode medzi Mestom Žilina a ŽPS, ktorú má redakcia k dispozícii, sa uvádza, že „...Mesto prenecháva prevádzkovateľovi za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie...“ a že „...Zmluva sa považuje za nájomnú zmluvu...“ a „Prevádzkovateľ bude ako nájomca vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel .... cenu za parkovanie“. Inými slovami: Tak, ako nemôže mesto prenajať plochu na účely predaja chemických zbraní, alebo drog, lebo je to zakázané (ide o veci vylúčené z právneho obehu), tak nemôže ani prenajať plochu na výkon činnosti, ktorú mu zákon neumožňuje.
Takže podľa právneho názoru, ktorý sme si dali spracovať, je táto zmluva absolútne neplatná pre obchádzanie zákona. Pretože ňou chce mesto umožniť to, čo samo nemôže. Tu platí jednoznačne, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (princíp nemo plus iuris). Pre poriadok zopakujme ešte raz. Výpadok príjmu z parkovania by pre mesto znamenal nezanedbateľnú stratu. Zákony sa ale musia dodržiavať. A to nie tak, že sa budeme snažiť ich obchádzať, ako sa nám to práve hodí. Inými slovami, mestskí právnici by sa mali snažiť o zlegalizovanie poplatkov za parkovanie tak, že budú robiť tlak na poslancov parlamentu, či príslušného ministra, aby pripravili a odhlasovali zmenu zákona. A nie tak, že nájdu právne kľučky, ako platný zákon obísť. Takto sa demokracia nerobí.