Sobášny palác je súčasťou renesančného kaštieľa v centre Bytče. V roku 1601 ho dal postaviť uhorský palatín Juraj Thurzo. „Na začiatku 17. storočia prišla z Talianska éra osvietenstva. Menila sa filozofia a spôsob života, panské sídla a opevnenia strácali svoj obranný charakter. Majstri z Talianska, Nemecka či Francúzska budovali šľachticom reprezentatívne honosné paláce s bohatou výzdobou na prijímanie hostí. Na Slovensku bol prvou lastovičkou tejto éry práve palác v Bytči,“ vysvetlil reštaurátor, akademický maliar Mário Flaugnatti, ktorý sa na oprave budovy podieľa. Minister i podnikateľ Juraj Thurzo mal v Uhorsku silné postavenie. Dnes by zastával funkciu premiéra a ministra zahraničných vecí zároveň. Bol aj úspešný podnikateľ. „Bol to vzdelaný človek a dobrý obchodník. Po Nemeckej ceste vyvážal rudy a kovy zo Slovenska do Európy, Afriky i Ameriky,“ objasnil Flaugnatti.
Palác pre dcéry
Sobášny palác slúžil predovšetkým pre svadby jeho siedmich dcér. „Bolo mu jasné, že bude vzhľadom na svoje postavenie potrebovať reprezentatívne priestory na honosné oslavy a svadby. Palác bol na tú dobu veľmi honosne vyzdobený, exteriér má bohatú sgrafitovú výzdobu pochádzajúcu z Talianska, ktorá dovtedy nebola nikde na Slovensku. Žiaľ, hneď po dokončení paláca v roku 1603 bola Bytča vyplienená povstaleckými vojskami. Palác bol značne poškodený. Ale Thurzo ho dal zreparovať a od roku 1612 ďalej slúžil svojim účelom,“ povedal reštaurátor. Nie však nadlho.
Po sláve úpadok
O pätnásť rokov neskôr prešiel bytčiansky kaštieľ spolu so sobášnym palácom do rúk Esterházyovcov. „Tí sa však v Bytči veľmi nezdržiavali. Palác stratil reprezentatívnu funkciu, využívali ho ako sklad a postupne upadal. V polovici 18. storočia museli podoprieť stropy, lebo hrozilo, že spadnú,“ vysvetlil Mário Flaugnatti. Akoby toho nebolo dosť, v roku 1856 bol v Bytči veľký požiar. Podľahol mu aj palác. Oprava trvala 10 rokov. „V roku 1868 prešiel do majetku bohatého kupcu s drevom Poppera, ktorý dosť nevhodne zasiahol do architektúry celého komplexu. Kaštieľ prerobil na byty a sobášny palác na kancelárie miestneho súdu,“ dodal reštaurátor. Až do 60-tych rokov 20. storočia objekt slúžil na rôzne obecné účely. Po rekonštrukcii sa stal národnou kultúrnou pamiatkou a boli v ňom výstavné priestory Považského múzea v Žiline, ktoré palác spravuje dodnes.
Veľa toho nezostalo
„Z originálnej výzdoby veľa nezostalo. Počas reštaurátorského prieskumu sme z úplne prvotnej výzdoby objavili len čriepky farby. Zachovala sa však výzdoba z obdobia jeho prvej rekonštrukcie. Interiér pokrývala iluzívna plastická výzdoba v podobe stĺpov a bosáží v šedo-čiernej farbe, ktorá bola v tej dobe veľmi moderná. Túto výzdobu vieme zreštaurovať a obnoviť. Dovolím si tvrdiť, že palácu vieme stopercentne vrátiť jeho podobu z roku 1612. Čo sa týka exteriéru, veľký kus roboty za nás urobili reštaurátori v 60-tych rokoch 20. storočia, ktorí palác upravili do pôvodnej renesančnej podoby a odstránili z neho všetky rušivé prvky z neskorších prestavieb a úprav,“ povedal Flaugnatti.
Vrátia mu lesk a slávu
Od roku 2002 vlatní sobášny palác v Bytči Žilinský samosprávny kraj. Ten sa rozhodol ojedinelému objektu prinavrátiť zašlú slávu. Z nórskeho finančného mechanizmu na to má takmer milión eur. Prispel aj Úrad vlády SR ale najväčšiu časť 10 miliónov korún uvoľní na rekonštrukciu krajská samospráva z rozpočtu ŽSK. Opravy sa začali v januári tohto roka a ukončiť by sa mali na budúci rok pred Vianocami. V zrekonštruovanom paláci s kapacitou 400 ľudí vznikne multifunkčné spoločenské centrum so stálou expozíciou pamiatok UNESCO na Slovensku. Zastreší koncerty, divadelné predstavenia, výstavy a rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia.
