Pochybnosti
Odborníci sa zaoberajú otázkou, či skutočne ide o žilinský hrad. „Dobre to povedal profesor Uličný, jeden z popredných slovenských historikov, aby sme boli opatrní pri vyrieknutí súdu, že to bol žilinský hrad,“ povedal vedúci výskumu Jozef Hoššo. O náleze vedel medzi prvými a informoval aj médiá. „Opatrní musíme byť aj s termínom mestský hrad. V dobe, keď bol postavený, okolo roku 1200, boli iba kráľovské hrady,“ povedal. Podľa neho všetko preukáže len ďalší výskum. Základová ryha obytnej veže s vonkajším priemerom 14 metrov je nižšia ako predpokladali.
„Zachovalosť tejto veže je v hmote ďaleko menšia, ako sme predpokladali a ako investor očakával, že ju bude prezentovať,“ povedal vedúci výskumu Jozef Hoššo. V skutočnosti meria maximálne 80 centimetrov. Terén okolo nej bol v minulosti asi upravený. „Plytké založenie základov hovorí, že terén bol zvýšený o 1,5 metra. Pod takouto stavbou museli byť mohutné základy,“ dodal. Na výskume momentálne pracuje aj 20 ľudí. Okrem veže našli dva objekty s keramikou, asi z 15. storočia. „Nedá sa povedať, či súvisia s vežou,“ povedal Hoššo. Prácu mu komplikujú husté inžinierske siete. Celý výskum platí investor, George Trabelssie, ktorý tu plánuje postaviť obchodný komplex. Všetky nálezy chce sprístupniť v budúcom centre.
Preskúmať chcú všetko
„Celá odborná verejnosť tvrdí, že výskum treba dokončiť. Priestor treba odokryť a urobiť komplexný výskum. Je to jedinečná šanca. Najbližších, možno 200 rokov, sa tam nikto nedostane,“ povedal riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štanský. Zhodla sa na tom aj Komisia pre pamätihodnosti pri mestskom zastupiteľstve, ktorá aj s najvýznamnejším slovenským historikom Richardom Marsinom, „odporučila urobiť riadny výskum,“ povedal Martin Pavelek, ktorý je jej predsedom. Komplexný znamená, že preskúmať sa má celé územie medzi parkovacím domom a farskými schodmi. Teda aj pod domami – scheerovou zástavbou a starou farou.
Fara je v rukách ministra
Na Slovensku je viac ako 13-tisíc národných kultúrnych pamiatok. Od 20. mája je medzi nimi aj budova starej fary na Dolnom Vale v Žiline. Skomplikovalo to plány archeológom aj Trabelssiemu. Či fara má, alebo nemá byť pamiatka, sa vedie búrlivá diskusia. Budova patrí cirkvi. Tá sa voči rozhodnutiu o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku odvolala - rozklad podala Farnosť Žilina 9. mája. Podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloša Dudáša sú „súčasťou tejto fary sú aj minimálne zvyšky pôvodnej žilinskej fary, možno už aj zo stredoveku.
Ide o najcennejšiu časť fary.“ Je to hlinená miestnosť s klenbami. „Pôvodná fara zhorela v roku 1678. Nanovo ju postavili v roku 1777. Či na mieste staršej stavby, nevieme. V roku 1848 kompletne zhorela, potom ju viackrát rekonštruovali. Dnes je v zlom technickom stave,“ povedal Štanský. V súčasnosti beží 30-dňová lehota. Na ministerstve bude zasadať rozkladová komisia a konečný verdikt povie minister kultúry Marek Maďarič. Ak by faru za pamiatku vyhlásil a cirkev nesúhlasila aj tak, ostáva súdna cesta. Vlastníci väčšinou pamiatky mať nechcú, musia sa o ne potom starať. Na druhej strane môžu požiadať o dotáciu na jej rekonštrukciu.
Autor: LK
