Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

ŽILINA MÔŽE BYŤ MESTOM BUDÚCNOSTI

1. miesto - Lucia Bíziková (Gymnázim) Nedávno, keď som sa prechádzala mestom, zastavil ma pán v obleku, predstavil sa mi a už mi aj strkal do ruky nejaký papier.

- Slečna, je nutné aby ste...
- Viem, viem... vyplnila dotazník...
Začala som zaškrtávať každú správnu odpoveď.
Žena alebo muž? – Žena
Vydatá alebo slobodná? – Slobodná
Zmrzlina alebo steak? – Steak
Slnko alebo dážď? – Slnko
Chceli by ste letieť na mesiac? – Nie
Je Žilina mesto vašej budúcnosti?
...Je Žilina mesto mojej budúcnosti? Čo je to za otázku?

- Pane, prosím vás, nerozumiem otázke... Ako ste to mysleli s tou Žilinou? To sa pýtate, či tu chcem ostať bývať? Alebo usadiť sa a založiť si rodinu?
- Nie slečna, pýtame sa, či je Žilina mesto vašej budúcnosti.
- Aha rozumiem... A výrazným NIE som zodpovedala aj poslednú otázku.
- Ešte poprosím kontaktné údaje

Skryť Vypnúť reklamu

Napísala som aj telefónne číslo a pobrala sa svojou cestou. Tým sa to pre mňa skončilo. Aspoň som si to myslela.
„Čo tým sledovali? Je Žilina mesto mojej budúcnosti? Ako to mám vedieť? Možno to bol nejaký reklamný trik. Postavia tu solárnu elektráreň a zmenia infraštruktúru mesta. Tak to bude, ďalšia modernizácia. Neviem, na čo je to dobré. Je to úplne zbytočné.“ A ďalej som sa tým nezaoberala. Dlho mi to však nevydržalo, lebo jedno pekné ráno mi zazvonil telefón:
- Dobrý deň, slečna Bíziková? Som zástupca Žiliny z oddelenia interných záležitostí pre styk s verejnosťou. Nedávno ste vyplňovali dotazník zameraný na otázky ohľadom mesta.
- Áno, myslím, že áno...
- Preto by som vás touto cestou chcel oficiálne pozvať na mestskú radnicu, kde prebehne aj druhá časť projektu.
- Prepáčte, asi som vám nerozumela. Aký projekt máte na mysli?
- Vyplňovali ste snáď náš dotazník?
- To áno, ale neviem o akom projekte hovoríte.
- Tým, že ste vyplnili dotazník, ste sa stali súčasťou projektu „Moje mesto“ a svojím podpisom ste dali súhlas s ďalšou spoluprácou na projekte. Preto vás prosím, aby ste sa čo najskôr zastavili na mestskej radnici.
- Rozumiem, pokúsim sa. Dovidenia

Skryť Vypnúť reklamu

NA MESTSKÚ RADNICU? Projekt? Vôbec som nerozumela tomu, čo sa okolo mňa dialo. Podpis ma však zaväzoval zúčastniť sa. Nič sa nedalo robiť.
Na radnici som nikdy pred tým nebola. Myslela som, že je to úrad plný pánov v tmavých oblekoch s prísnymi účesmi. Predstavovala som si to ako na pošte. Preto nečudo, že som pri vstupe dnu ostala prekvapená. Môj úžas prerušila známa tvár.
- Dobrý deň slečna, už sme vás očakávali.
- Ako ste vedeli, že prídem dnes?
- My tu vieme všetko.
- ... to by som chcela aj ja , hlavne na písomke z biológie...
- Práve preto ste tu, aby ste sa dozvedeli odpovede na niektoré otázky.
- Ako napríklad?
- Buďte trpezlivá, všetko sa dozviete v pravý čas.
A s úsmevom na tvári ma zaviedol do vraj „najväčšej miestnosti radnice“, kde sa konajú oficiálne audiencie.
- Výborne, myslím, že môžeme začať. Pozrite sa von z okna. Čo vidíte?
- Mariánske námestie (nerozumiem, čo tým sleduje).
- Áno, a ešte?
- Ešte ľudí (načo som sem chodila...).
- Vidíte sa tam aj vy?
- Samozrejme, že nie... (načo? načo? načo?).
- Ani teraz?

Skryť Vypnúť reklamu

Ukázal na skupinku mladých ľudí, ktorí prechádzali námestím. Vyzerali veselo a nahlas spievali. Boli to maturanti, ktorí chodili s klobúkom.
- Ale veď ja ich poznám, to sú naši!!!
Vtom som si niečo uvedomila. Všetko to boli moji spolužiaci. NEMOŽNÉ. Veď ja maturujem až o dva roky! Teda aspoň som si to myslela. Lebo, keď som sa pozrela ešte lepšie, uvidela som medzi nimi samu seba.
Teraz už úplne všetko prestalo dávať zmysel a ja som vybehla von z radnice. Umierala som túžbou stretnúť svoje o dva roky staršie ja.
- Lucia, Lucia kričala som cez celé námestie. Už som bola blízko, na pár krokov, keď sme sa uvideli. Keď sa naše pohľady stretli, stalo sa niečo zvláštne. Zrazu všetko zmizlo a ostalo Mariánske námestie, ja a stovky iných ľudí, ktorí sa tlačili pred obrovským pódiom.

Vtom sa z pódia ozval známy hlas
- Vážené dámy a páni, milí obyvatelia Žiliny, ale hlavne všetci študenti! Vitajte na historicky prvom medzinárodnom festivale vysokoškolákov v Žiline! Tento festival sa koná každoročne vždy na inom mieste, preto je to obrovská česť nielen pre naše mesto, ale aj pre nás všetkých. Festival združuje študentov z rôznych krajín sveta, ktorí....
Nemohla som veriť vlastným očiam. Na pódiu rečnilo asi
24-ročné dievča s trochu výstredným účesom a tričkom svojej univerzity. Nebol to nikto iný ako ja...

„Tak ja budem chodiť na univerzitu. To je úžasné! Ale hovorila som o medzinárodnom festivale, to znamená, že možno chodím do školy v Prahe! Alebo v Paríži ! Musím to zistiť...“ - Lucia, Lucia!! opäť som kričala cez celé námestie. Predierala som sa davom nadšených študentov a vyskakovala som čo najvyššie s cieľom zistiť kam smeruje môj profesijný život. Zrazu sa však celá scéna zopakovala a hneď, ako sa nám stretli pohľady, zmizlo všetko naokolo mňa a ostala som stáť sama v strede námestia. Ľudia prechádzali okolo jeden za druhým a ja som sa snažila rozpoznať nejakú známu tvár. Všetci boli veľmi zvláštne oblečení a dievčatá nosili farebné vlasy.

„To vyzerá...,“ pomyslela som si a smiala sa na situácii, do akej som sa dostala. Vtom som v dave spoznala moju mamu. Vyzerala staršie a mala výraznejšie vrásky. Niesla obrovský balík. Od koho to má? Priblížila som sa k nej, ale bála som sa, aby nezmizla, ako sa mi to stalo dvakrát pred tým. Nenápadne som pozrela na balík. Bol skutočne adresovaný mojej mame. Nebolo ťažké ho prečítať. Bol písaný mojím písmom.
„Takže pravdepodobne žijem v zahraničí. To je úžasné. Ale kde presnejšie?“
Urobila som ešte krok, aby som dovidela na známku. To som však nemala robiť. Mama si všimla, že niekto kráča tesne za ňou a hneď ako sa obzrela a pozrela na mňa, obraz opäť zmizol a ja som sa ocitla sama v strede námestia.

Prvýkrát som si uvedomila, ako sa to tu všetko zmenilo. Sedela som na jednej z hypermoderných lavičiek, ktoré boli extrémne pohodlné a počúvala rozhovory ľudí, ktorí sedeli naokolo. Vtom sa na oblohe zjavilo lietadlo, chvíľu letelo a zrazu vybuchlo. Ostal po ňom len hustý dym. Zhíkla som. Bola som však jediná. Všetky hlavy sa upierali hore a čakali. Dym sa postupne sfarbil do červena a netrvalo dlho a na celej oblohe svietil dymový nápis „Dnes na námestí Víťazstva boja s rakovinou koncert kapely Nočný Kvet (alternatívny subrock) príďte všetci!“
Nevychádzala som z úžasu. Veľmi efektívny spôsob reklamy! A alternatívny subrock? To je asi nový hudobný žáner. Nepoznala som nič podobné. Zato kapelu Nočný Kvet som poznala až príliš dobre. Je to kapela môjho, teraz už dospelého spolužiaka.
„Tak jemu sa nakoniec naozaj darí... A nikto neveril, že to dotiahne až sem. Aké je to smiešne.“

- Možno má stále dlhé vlasy... ešte dnes v škole som mu dávala opísať test a teraz tu sedím a na oblohe svieti reklama na jeho koncert. Neuveriteľné.
S úsmevom na tvári som ďalej pozorovala ľudí naokolo. To isté robil aj muž, ktorý sedel oproti mne. Teda aspoň sa mi to na prvý pohľad zdalo. V skutočnosti mal však oči len pre malého chlapčeka, ktorý sa hral pri fontáne. Vedľa neho sedela jeho žena. Vyzerala rovnako spokojne ako on a mala veľké zelené oči. Presne ako ja. Pomyslela som si. Pozrela som sa na nich ešte raz a v tom som po tretíkrát spoznala samu seba. Tak predsa len! Situácia naberala čím ďalej tým viac na bizardnosti. Vyzerala som tak šťastne...
Zrazu ma naplnila neprekonateľná túžba zamávať si. Tak som zdvihla ruku a s úsmevom na tvári som mávala môjmu budúcemu mužovi a sebe. No a hneď, keď ma zbadali, všetko zmizlo a opäť som sa ocitla sama.

Sedela som, stále som sa usmievala a v mojej hlave sa vírilo množstvo myšlienok. Mnohé som pochopila a premohla ma neskutočná túžba vrátiť sa. Postavila som sa a vykročila smerom do radnice. Už som nechcela vidieť viac. Videla som až príliš. Naposledy som sa pozrela do mesta budúcnosti a otvorila som ťažké drevené radničné dvere. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila, stála som pri okne vo vraj „najväčšej miestnosti radnice“, kde sa konajú oficiálne audiencie.
- Výborne, myslím že môžeme začať. Pozrite sa von z okna. Čo vidíte?
- Mariánske námestie.
- A ešte?
- Námestie, srdce nášho mesta, srdce Žiliny...
- Je Žilina mesto vašej budúcnosti?
- Rozhodne áno.
- Rozhodne áno? Tomu nerozumiem...

- No najprv som si myslela, že sa ma pýtate na to, či chcem v Žiline ostať bývať, vydať sa a založiť si rodinu. Ale to ja ešte neviem povedať. Som mladá, chcem veľa cestovať, učiť sa cudzie jazyky, spoznávať iné kultúry. Chcem ísť študovať a chcem vidieť svet. Preto nemôžem povedať, že svoju budúcnosť vidím v mojom meste. Narodila som sa však v Žiline. Mám tu skoro celú rodinu, veľa priateľov a miesta, ku ktorým sa mi viažu nezabudnuteľné spomienky. Žilina je súčasť môjho „ja“ a nezávisle na to, kam sa v živote dostanem, budem sa sem môcť vždy vrátiť, pretože Žilina je moje rodné mesto. Je to môj domov, a tak to vždy ostane. Vždy tu budú ľudia, ku ktorým sa rada vrátim. Vždy sa budem mať kam vrátiť. Preto je Žilina mesto mojej budúcnosti.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 442
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 245
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 388
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 739
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 661
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 402
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 124
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 610
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 331
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 326
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Žilinská Kia ruší pre nedostatok dielov od zahraničného dodávateľa nočné zmeny

Do stredy bude fabrika fungovať iba v dvojzmennej prevádzke.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Žilinská nemocnica hlási už 84 nakazených pracovníkov

V Pandemickom pavilóne je hospitalizovaných 17 pacientov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?