Prvá žena, ktorú sme zastavili, bola akurát na ceste do obchodu. V ďalších dvoch rodi-nách naše noviny nemali, ale poradili nám, kde si ich môžeme kúpiť. Šťastie sa napokon usmialo na Marcelu Ačjakoovú, ktorá išla so synčekom zo záhrady. Vlastne sa usmialo až dvakrát. „MY Žilinské noviny kupujeme každý týždeň. Keď si ich všetci prečítame, idú na kúrenie. Dúfam, že tieto ešte nájdem,“ vzdychla si a utekala ich hľadať. Jej synček sa na nás chvíľu poriadne mračil, ale keď nás svojimi pohľadmi neodstrašil, vrátil sa za ocinom do záhrady.
To sa už Marcela vracala a v rukách niesla tie správne noviny. „Sú to tieto,“ opýtala sa s nádejou v hlase? Boli. Marcele sme odovzdali päťstokorunáčku a položili jej obligátnu otázku. Na čo peniaze minie. „Teraz rýchlo ani neviem. Keď dokončíme robotu v záhrade, možno skočíme na jedno pivko. A niečo dobré určite kúpime aj malému,“ usmiala sa do objektívu. Opäť ste sa mohli presvedčiť o tom, že stačí byť v správnu chvíľu na správnom mieste. A mať pri sebe tie správne MY Žilinské noviny. Tento týždeň sa vás pokúsime nájsť v okolí Žiliny.
Autor: BVÁ