2002 robil približne 50 výskumov. Jozef Hoššo.
Čakali ste takýto nález?
- Leží na mieste, kde sme vôbec nečakali, že ho nájdeme. Ešte pred 30 rokmi tu boli zvalené domy, ktoré vytvárali uličku. Očakávali sme zopár novove-kých domov a to, že popri nich maximálne zistíme priebeh pôvodnej priekopy, ktorá obkolesovala mesto.
Ako vlastne objav vyzerá?
- Našli sme tu jednu kruhovú, alebo, ak chcete valcovú, stavbu. Jej murivo. Jej vonkajší priemer je takmer 14 metrov a vnútorný skoro 8 metrov. Je to evidentne niečo také, ako obytná veža z 13. storočia. Rozmermi je takmer identická s vežou Budatínskeho hradu. Očakávame, že z druhej polovice 13. storočia. Podľa toho, že tu niekde musel stáť Žilinský hrad, pravdepodobne musela táto stavba patriť k nemu. Na Slovensku je ich pomerne málo. Väčšinou sú hranaté. Veľmi podobná je v Budatínskom hrade.
Do akej miery je to významný objav? Čo to znamená, napríklad, pre mesto?
- Je veľmi pravdepodobne, že tento objav prepíše dejiny Žiliny. Lokalizuje to hrad. Názory na jeho polohu lietali v povetrí a nikto ho nevedel lokalizovať. Máme to podchytené, treba to preskúmať. Investor dokonca uvažuje o tom, či by sa veža nedala zakomponovať do novostavby, ktorú tu plánuje. Myslím si, že za to ho treba potliapkať po pleci. Ak to zachová, tak z profesionálneho hľadiska budem iba potešený. Či sa to podarí, je otázne. Záleží to aj na tom, do akej miery je murivo zachovalé. Môže byť porušené novšími zásahmi. Musíme odkryť interiéry, ich podstatnú časť, takisto terén z vonkajšej strany. Uvidíme, čo sa nám ukáže. Je to otázka pekných pár týždňov, čaká nás tvrdá makačka.
Ako dlho teda budete skúmať?
- Stavbári by boli najradšej, keby to bolo hotové už včera. Investori nás vo všeobecnosti na stavbách vidia neradi. Musíme to robiť s maximálnym nasadením. Keďže ja som dosť vyťažený, aj na katedre a v ďalších výskumoch, budú ma zaskakovať dvaja mladší kolegovia. Bol by som rád, ak by sme skončili v priebehu 6 týždňov.
Čo je to vlastne Žilinský hrad?
- V minulosti to bola významná súčasť mesta. Otázne je, či stál skôr hrad a mesto vybudovali okolo neho alebo naopak. Názory historikov sa rôznia. Ospravedlňujem sa, zatiaľ som nestihol preštudovať všetky materiály, vyjadrujem sa opatrne.
Je to najvýznamnejší nález v Žiline?
- Čo sa týka architektúry, urbanizmu a vzniku mesta tak je to jeden z najvýznamnejších objavov v poslednej dobe.
Minulú stredu bolo pri náleze rušno. Čo sa dialo?
- V takýchto prípadoch sa zvyknú zvolávať odborné komisie. Je to bežný postup. Ide
o skutočne významný objav v mestskej pamiatkovej rezervácii. A toto je skutočne významný objav. Prišli zástupcovia Archeologického ústavu, z múzea, pamiatkari a prišiel sa tam pozrieť aj riaditeľ archívu. Spísali sme z toho zápisnicu.
Do akej miery môže skomplikovať investorovi jeho zámer?
- To sa musíte spýtať hlavne jeho. Môžem povedať iba jedno. Podobnú situáciu sme zažili.
V Lisztovej záhrade v Bratislave sme našli vynikajúco zachovaný stredoveký dom zo štrnásteho storočia. Murivo tam bolo do výšky dvoch podlaží. Univerzitná knižnica musela kvôli tomu kompletne meniť projekty pre podzemné sklady. Museli to zachovať. Určite je takáto situácia pre investora komplikáciou, znamená to peniaze, výdavky navyše. Klobúk dole pred každým investorom, ktorý je takéto čosi schopný spraviť a zachovať dôležitú pamiatku.
Stáva sa v podobných situáciách, že na to nedbá, a po výskume sa nález jednoducho zbúra?
- Aj to sa stalo. Záleží od toho, akú hodnotu pamiatka má. My dávame v nálezových správach návrh režimu pamiatkovej ochrany. Konečné slovo majú nakoniec pamiatkari. Sú kompetentní sa definitívne vyjadriť, samozrejme, po jednaní s investorom.
Tu ešte prebehne koncový výskum a zistí sa, na koľko je to hodnotné?
- Áno.
A čo zákony, zaväzujú nejako investora?
- Upravuje to pamiatkový zákon z roku 2002. Ale vieme dobre, že paragrafy sú napísane rôzne a niektoré zákony si doslova protirečia. Ja nie som právnicky vzdelaný, radšej do toho nejdem, to si musia vybaviť oni.
Autor: MICHAL TRŠKO, LADISLAV KAVECKÝ