Článok pokračuje pod video reklamou
Cyklus Nadácie 21. storočia 100 farieb života Žiliny pokračoval 20. mája diskusným fórom - workshopom Teleworkingový život Žiliny, tentoraz v spolupráci s občianskym združením Ad vocem. Teleworking je domáca práca. Dialóg zástupcov súkromných firiem, samosprávy a akademickej obce o možnostiach a úskaliach zamestnancov pracovať doma potvrdil, že na Slovensku je teleworking oproti západnej Európe ešte v plienkach, že je tu malý záujem zamestnávateľov o takúto formu práce, no i to, že takouto formou pracujú niektorí ľudia takmer vo všetkých inštitúciách zastúpených na workshope, len to tak nenazývajú. Teleworkerov nájdete na pozíciách manažérov, programátorov, spracovávateľov údajov, redaktorov, účtovníkov, pracovníkov call centier, teleshoppingu, telemarketingu. Pracujú určitý čas alebo celú pracovnú dobu mimo svojho pracoviska – v domácej kancelárii.
Marcela Miškovičová z OZ Ad vocem je autorkou projektu Necestuj za prácou. „Keď som nastúpila na materskú dovolenku, zistila som, že na Slovensku je veľký problém pre mamy s malými deťmi zamestnať sa hoci len na čiastočný úväzok, preto som sa rozhodla venovať sa projektu s témou teleworkingu, aby sa informácie o takejto práci viac dostali medzi ľudí. Pracujem takto už tretí rok. Je to pre mňa výhodnejšie, mám malé deti, môžem lepšie zladiť rodinný život so svojou prácou.“ Vysvetľuje, že domáca práca je riadna práca, ktorú človek vykonáva na riadny pracovný pomer pre svojho zamestnávateľa.
V úvodnej prezentácii témy zaznelo, že tento druh práce je vhodný pre rodičov pred, počas a po skončení materskej a rodičovskej dovolenky, obyvateľov vidieckych oblastí a regiónov s vysokou nezamestnanosťou, absolventov stredných a vysokých škôl a zdravotne postihnutých občanov. Prológ Márie Prekopovej, riaditeľky Institute of Next Generation Network, patril aj podnetom na odstraňovanie bariéry v myslení zamestnávateľov, výhodách teleworkingu pre zamestnávateľov i zamestnancov a predstaveniu zásad-ných aktivít uvedeného projektu. Viaceré zdroje uvádzajú, že využitím teleworkingu môže firma znižovať náklady na prenájom a energie.
Pre riaditeľa žilinského pracoviska firmy Siemens PSE Floriána Kevického je teleworking najmä benefitom pre špičkových pracovníkov – napríklad manažérov a IT špecialistov – ktorých si chce zamestnávateľ „za každú cenu“ udržať, a preto im poskytuje čo najvýhodnejšie podmienky, aj keď je to drahšie a pre firmu by bolo lepšie, keby zamestnanci pracovali len v práci. Florián Kevický hovoril aj o nutnosti merať teleworkingový pracovný výkon a o zavedení jasných pravidiel. S prácou doma súvisia aj problémy: oblasť bezpečnosti práce, bezpečnosť citlivých informácií i zariadení, oblasť poistenia, zabezpečenia operatívnych opráv techniky, stanovenia nákladov a zdaňovania, kontrola zamestnancov. Keď už bolo vypovedaných prekážok priveľa, vstúpila do diskusie Elena Krausová, vedúca odboru organizačného a vnútornej správy Mestského úradu v Žiline: „Skúsme hovoriť o tom, ako sa to dá. Ak chceme znižovať náklady a dosiahnuť konkrétny výsledok formou domácej práce, nemusíme pritom riadiť galaxiu ani Pentagon. Teleworking vidím ako dobrý nástroj na stabilizáciu zamestnancov, ktorých si chceme udržať – napríklad počas materskej dovolenky – respektíve na zabezpečenie takých činností, ktoré sa vo firme či na úrade vyskytnú ad hoc.
Potrebujem, napríklad, vytvoriť nejakú databázu, nemám na to konkrétne určeného pracovníka, pri plnom vyťažení ľudí by to bol pre nich problém. Ak viem takúto prácu dať zamestnancovi v rámci teleworkingu, dosiahnem účel, výsledok je merateľný, viem prácu zaplatiť a mám ju včas urobenú. Treba prekonať isté bariéry, ktoré súvisia so zabezpečením, vybavením technikou, zabezpečením proti zneužitiu, treba dohodnúť konkrétne podmienky na odmeňovanie a zadefinovať výsledok, treba sa vo vnútri oslobodiť a nechať sa inšpirovať práve tými konkrétnymi podmienkami daného zamestnávateľa.“ Novú formu zamestnávania vidí tiež ako zosúladenie rodinného a pracovného práva. Debatovalo sa zväčša po našom, trochu i v jazykoch iných kmeňov: o front office, back office, e-learningových moduloch, coachingu, call-centre, respond time, regionálnej disparite a podobne. Účastníci sa dozvedeli i to, že supervízor môže vstúpiť do práce zamestnanca aj cez chatové okno. Takto napísané to vyzerá, akože mu vstupuje do chaty, no v tomto prípade sa myslelo „četové“ okno v počítači.
Svoj vzťahu k teleworkingu zhrnul Profesor Milan Dado zo Žilinskej univerzity s istou dávkou hyperboly do dvoch viet: „Ja nikde inde nerobím, len doma. V práci nerobím.“ Objasnil, že v škole – v práci sa vo väčšine prípadov zaoberá rôznymi organizačnými činnosťami, prednášaním a konzultáciami so študentmi a tam nemá čas na tvorivú prácu. Na tú potrebuje mať okrem času aj pokoj. Tak ju robí doma. Ako väčšina čiteľov. „Osemdesiat percent pedagógov pracuje doma, v robote sa toho veľa stihnúť nedá“ vysvetľuje jeho kolega docent Martin Vaculík. „Veľká časť výučby na vysokej škole sa dá robiť ako teleworking prostredníctvom e-learningu. Ja však dávam prednosť osobnému kontaktu," povedal.
