Najradšej o večne spievajúcich lesoch, excentrikovi Yossarianovi, fyzikovi Feynmanovi, zločine a treste, prostých veciach ako chlieb a voda. Hovorí, že podobne ako v Dobšinského rozprávkach, má ona a jej tri sestry múdrych a statočných rodičov. Teší ju Samkov úsmev. Jej obľúbené technológie sú rádiokomunikačné. V Nadácii 21. storočia prezentovala projekt podporujúci teleworking.
Keď na rôznych fórach vysvetľujete princípy teleworkingu, vedia všetci ľudia hneď, o čo ide? Lebo viackrát som čítal aj Dobšinského, všetky tri diely, ale také voľačo, ako teleworking, zvaný tiež homeworking alebo telecommuting, som tam nenašiel?
- Pohybujem sa v prostredí informačných a komunikačných technológií a tam mi ľudia väčšinou rozumejú. Vedia, že teleworking je možnosť pracovať z miesta, ktoré sa nachádza mimo priestorov zamestnávateľa, že je to práca na diaľku, napríklad z pohodlia domova,
s využitím informačných a komunikačných technológií.
Prečo ľudia v zahraničí tak často teleworkujú?
- Chcú lepšie využiť možnosť pružného pracovného času, mať prácu lepšie zorganizovanú, chcú mať menej stresu, šetriť čas a náklady. Je to prostriedok na lepšie skĺbenie práce a požiadaviek rodiny, zvýšenie spokojnosti a kvality života. Pre mamu na materskej príležitosť udržať si kontakt s pracovným prostredím, zníženie rizika izolácie vyplývajúce z celodennej starostlivosti o dieťa a možnosť vylepšiť rodinný rozpočet.
Je to aj priestor pre väčšiu slobodu?
- Áno, ale aj pre silnú sebadisciplínu, aby sa človek dokázal koncentrovať na pracovnú úlohu v prostredí, kde môžu byť rôzne rušivé vplyvy.
Čo najviac oceňujú zamestnávatelia teleworkerov?
- Podľa mojich skúseností najmä stabilizáciu pracovníkov, na ktorých im záleží. Rovnako však oceňujú možnosť získania kvalifikovaných pracovníkov z celého sveta, zvýšenie konkurencieschopnosti firmy či zníženie režijných nákladov vyplývajúce zo zmenšených nárokov na priestory a kancelárske vybavenie.
Každý deň má aj svoju noc. Aká je odvrátená strana práce na diaľku?
Ak nefunguje dôvera zamestnávateľa k zamestnancovi a zodpovednosť samotného zamestnanca, neviem si dosť dobre predstaviť takúto formu práce. Teleworking pre zamestnávateľa predstavuje tiež zvýšené nároky z pohľadu bezpečnosti firemných informácií či merateľnosti výkonu zamestnancov. Istým rizikom v prípade dlhodobého teleworkingu môže byť aj strata kontaktov zamestnanca s pracovným prostredím či splynutie súkromného a pracovného života. V súčasnosti nie sú u nás uspokojivo preskúmané ani možnosti poistného krytia v prípade vzniku poistných udalostí pri práci na diaľku či otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Ako často môže homo sapiens teleworking, po našom človek premýšľavý diaľkovopracujúci, vykonávať svoju prácu doma?
- V zásade je možné teleworking rozdeliť na pravidelný, kedy teleworker pracuje na diaľku určitý počet dní v týždni alebo v roku stanovený v pracovnej zmluve, a nepravidelný, ktorý je ovplyvnený aktuálnymi podmienkami na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa – ochorenie dieťaťa, materská dovolenka, snehová kalamita a pod.
Kto sú najčastejší príslušníci kmeňa teleworkerov?
- Ide o pomerne rôznorodý kmeň, tvoria ho prekladatelia, programátori, konzultanti, účtovníci, finanční analytici, projektanti, architekti, grafici, vedecko-výskumní pracovníci, vývojári, obchodní zástupcovia, marketingoví pracovníci, novinári, umelci, ale za určitých podmienok, napríklad, aj manažéri.
Aké technické vybavenie je potrebné pre takúto domácu prácu? Je nutné mať nejaké špeciálne zariadenia? Hrnček var? Vtáka ohniváka? Sedemmíľové čižmy? Zrkadielko, zrkadielko, povedz mi, kto je najkrajší na svete? Čiapku nevidimku? A čo fundži palica, cepy von z vreca?
- Úplne postačí osobný počítač alebo notebook, pripojenie do internetu a aktivovaná služba prenosu hlasu, najlepšie prostredníctvom mobilnej siete.
I keď ani taký stolček prestri sa alebo Aladinova čarovná lampa by neboli na zahodenie. Veď toto, v dobách rozprávok Dobšinského ešte nebol internet, hoci boli iné technológie. Nechať zhavranieť troch bratov, alebo naučiť koňa rozprávať, to nedokážu ani niektorí súčasní špičkoví IT špecialisti. Pracujete aj vy prostredníctvom teleworkingu?
- Áno, niektoré činnosti, vzhľadom na vyťaženosť v práci, vykonávam po pracovnej dobe
a doma – vybavovanie pracovnej korešpondencie, príprava projektových zámerov, plánovanie, spracovávanie administratívnej agendy a pod. Myslím, že mnoho ľudí využíva túto formu práce.
Ako pomáha rozvoju teleworkingu Institute of Next Generation Networks, po našom INGN, kde ste pani riaditeľkou?
- INGN podporuje praktické využitie informačných a komunikačných technológií, po vašom IKT. Teleworking je možné považovať za službu elektronických komunikácií, ktorej využívanie je možné iba vďaka IKT.
Kto je INGN?
- Inštitúcia založená na princípoch partnerstva. Spájame súkromný sektor, akademickú sféru a štát. Vytvárame priestor pre výmenu informácií, tvorbu a realizáciu nových myšlienok v oblasti informačných a komunikačných technológií.
Povedané v jazyku vášho kmeňa?
- Povedané po našom: transfer informácií a technológií medzi akademickou sférou a biznis sektorom predstavuje najmä vzdelávanie špecialistov v oblasti najmodernejších IKT (siete budúcich generácií, optické siete, rádiové siete, spojovacie technológie, transportné siete, multimédiá a multimediálne aplikácie, komunikačné protokoly, elektronické služby založené na kvalitnom digitálnom obsahu atď.) a obojsmerné odovzdávanie si vedomostí medzi univerzitami a odborníkmi z praxe, hlavne z prostredia telekomunikačných operátorov, ale aj dodávateľov technológií, systémových integrátorov či úradníkov. V našom laboratóriu sa testujú rôzne komunikačné platformy a softvérové aplikácie. Sprostredkúvame komunikáciu medzi vedecko-výskumnými inštitúciami a potenciálnymi odberateľmi výsledkov výskumu a vývoja za účelom dosiahnutia čo najvyššej efektivity výskumu a vývoja. Naši členovia a partneri priamo participujú na vedecko-výskumných úlohách. Napomáhame sieťovaniu inštitúcií a organizácií pôsobiacich v oblasti IKT s cieľom podpory vzájomnej výmeny skúseností a najlepších praktík vedúcej k zvýšeniu inovačného potenciálu a konkurencieschopnosti sektora IKT. Okrem toho realizujeme aktivity smerujúce k popularizácii využívania IKT ako nástroja na zefektívnenie činností a zvýšenia kvality života medzi študentmi a širokou verejnosťou.
Tu už musím zacitovať klasika: „A čo dávate do klobás?“ Alebo inak. Ako toto všetko pomôže Žilinčanom a obyvateľom našej malebnej a relatívne vzdelanej krajiny?
- Hlavným cieľom našich aktivít je rozvoj informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky na Slovensku. Chceli by sme, aby sa u nás zaviedli nové elektronické služby, napríklad elektronické asistenčné a zdravotnícke služby, služby inteligentnej dopravy, služby elektronickej kultúry. Chceme pomôcť žilinskému regiónu stať sa lídrom v oblasti informačných a komunikačných technológií v rámci strednej Európy. Žilinčanom poskytujeme možnosť celoživotného vzdelávania prostredníctvom školení a kurzov.
Kto sú najbližší partneri INGN? Ako spolupracujú?
- Partnerov máme viacero, najmä z oblasti výrobcov a dodávateľov informačno-komunikačných platforiem, ale najbližšími partnermi sú Žilinská univerzita a Slovak Telekom, a.s., ktorí sú zároveň zakladajúcimi členmi INGN. Žilinská univerzita sa aktívne podieľa na všetkých aktivitách INGN. Vytvorila vzdelávacie obsahy, realizuje tréningy a školenia, výskum i vývoj. Slovak Telekom, a.s. disponuje výbornou vedomostnou bázou v oblasti IKT, konkurenčnou výhodou v podobe praktických skúseností s plošnou implementáciou IP siete do reálnej telekomunikačnej siete a záujmom podporiť inovatívne metódy vzdelávania.
V Dobšinského zväzkoch nájdeme budzogáň, peračinu, pamodajšťastia lavičku, ale nie sú tam klastre. Čo sú to klastre? Aký majú význam?
- Vidíte, ja napríklad na rozdiel od vás, neviem presne, čo je peračina, hoci Dobšinského som čítala. O klastroch však nejakú predstavu už mám. Podporou odvetvových klastrov sa môže zlepšiť dlhodobá konkurencieschopnosť regiónu. Klaster je geografická koncentrácia vzájomne prepojených spoločností, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných priemyselných odvetviach a prepojených inštitúcií (univerzity, obchodné komory a pod.), ktoré si na konkrétnom území navzájom konkurujú, ale zároveň tiež spolupracujú. Organizácie a inštitúcie združené v klastri riešia celý rad rovnakých problémov, napríklad vzdelávanie zamestnancov, prístup k rovnakým dodávateľom, spolupráca s výskumnými a vývojovými kapacitami, nedostatočné zdroje na samostatný výskum a podobne. Spolupráca v spomenutých, ale aj iných oblastiach, prináša možnosť prekonať množstvo obmedzení, ktoré by jednotliví členovia samostatne riešili len ťažko.
Denník SME nedávno informoval, že do troch rokov by malo v Žilinskom kraji vzniknúť 500 nových kvalifikovaných pracovných miest v oblasti informačných technológií (po našom IT). Pričiniť by sa mal o to info-komunikačný klaster s rozprávkovým názvom Z@ict, ktorý vznikol v Žilinskom kraji a združuje 12 zakladajúcich členov zo súkromného, akademického a verejného sektora. Čo to je za klastrík?
- V rokoch 2005 – 2008 sa realizoval projekt Žilinská inovačná politika. Jeho súčasťou bola Rámcová stratégia žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja, v ktorej projektový tím pod vedením profesora Milana Dada identifikoval potenciál pre rozvoj odvetvových klastrov.
V súčasnosti sa dvanásť inštitúcií dohodlo na spoločných cieľoch a bola podpísaná zakladateľská zmluva. K hlavným plánovaným aktivitám klastra Z@ict patrí vypracovanie plánu a obsahovej náplne celoživotného vzdelávania pedagógov vyučujúcich technické predmety, zvýšenie počtu študentov prihlásených na stredné a vysoké školy v regióne, realizácia pravidelných seminárov medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami, zabezpečenie atraktív-nych podmienok na vytvorenie až 500 nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v sektore IKT, realizácia pracovného portálu či zvýšenie produkcie s vysokou pridanou hodnotou.
Autor: Peter Ničík
