Nechajte sa inšpirovať. Nikola Šuhaj - podľa niektorých zakarpatský hrdina, podľa iných zločinec, ktorý sa vzpieral spravodlivosti. Vďaka slávnej knihe Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj loupežník vydanej v roku 1933 sa stal legendou. Jeho príbeh inšpiroval vznik niekoľkých filmov a divadelných predstavení. Najznámejšie spracovanie - muzikál Balada pre banditu autora libreta Milana Uhdeho a autora hudby Miloša Štedroňa sa po prvýkrát objavil na javisku divadla Na provázku v roku 1975 a okamžite sa preslávil. Na jeho najnovšie spracovanie a zároveň 80. premiéru Mestského divadla Žilina sme sa pýtali režiséra Antona Šulíka.
V Mestskom divadle Žilina sú zbojníci v kurze?
- Po Maľovanom na skle a Cigánoch idúcich do neba ide o tretiu časť cyklu zbojníckej trilógie v MD Žilina. Balada pre banditu je jej absolútny vrchol. Mali sme pocit, že je to príjemné doplnenie do mozaiky hrdinov. Jeden je Juraj Jánošík, jeden Lujko Zobár a posledný je tento cezpoľný Ukrajinec Nikola Šuhaj loupežník.
Dej sa odohráva v dedine Koločava v dnešnej Ukrajine. Je to niečo ako naše Kocúrkovo?
- Koločava je veľmi vďačná obec, možno by sa dala nazvať Absurdistan. Obávam sa, že to nebude veselé ako Kocúrkovo, ale omnoho vážnejšie. Je to o Žiline. Je to o našich novodobých zbojníkoch, spoločnom svedomí, ktoré my každý deň vytvárame, ako obyvatelia tohto mesta.
Je v hre niekto, alebo niečo zo Žiliny?
- Nikola Šuhaj sa narodil pred 110 rokmi, 3. apríla, teda v deň našej premiéry, čo je naozaj unikátna náhoda. Tá súčasnosť je práve v tom, hovorí to aj Nikola Šuhaj, že svet sa vôbec nemení, to čo platilo v jeho dobe, platí aj teraz. Ľudia sú stále skorumpovateľní, sú stále závistliví, sú schopní sa udávať, zrádzať.
Hovorili ste, že má súvis aj so Žilinou?
- Divák si sadne a povie si, toto som niekedy zažil. Tá Koločava je ako u nás v Žiline.
Takže si tam nájde, čo hľadá?
- Stačí sa vám prejsť po centre mesta a vidíme demonštráciu sily, napríklad značkami 777, to je Koločava ako vyšitá. Nemusíme politizovať. Hra v priebehu dvoch hodín nastaví divákovi zrkadlo katarzie.
V názve je slovo balada. Je to hra tragická?
- Šťastím tej hry je, že obsahuje všetky prvky, ktoré identifikujú baladu. Preto je to aj v názve. Ale každý si myslí, že to je o Nikolovi, ale toto je Balada pre banditu. A tú hrajú všetci Koločavci. Je to o celej Koločave, teda o nás, o našom spoločenstve, pravidlách súžitia...
Tragický koniec znamená smrť Nikolaja Šuhaja?
- Áno, my začíname na pomyselnom kare Nikolu. My to nehráme ako príbeh, ktorý sa teraz stal, ale pozeráme sa na to s odstupom času, kto kedy zradil, kto bol čestný. Príbeh sa začína tým, že hlavný hrdina zostúpi z neba, potiahne si svoju čiaru života a začne nám rozprávať, prečo bola tak krátka, alebo tak dlhá ako bola.“
Zaujala má nezvyčajná scéna. Prečo je pódium šikmé?
- To je dielo scénografa Jána Kudličku. Prináša perspektívu inak vysokému a plytkému pódiu. A je to príbeh zo šikmej plochy. Významovo má priniesť istý symbol nestability, dynamiky. Vytvára ako - keby pitevný stôl, preto je aj biela. Fungujú tam svetlá, ktoré sú dovezené z nemocnice. Slúžia na atomizáciu príbehu, na jeho pitvu, rozloženie, hľadanie príčiny, prečo ten človek musel zomrieť. Sú tam naturálne prvky, hradu z naozajstného domu, naozajstné podvaly, naozajstná stolička, svetlo. Každý predmet so sebou nesie stopu svojho vlastného žitia, také sú aj kostýmy. Veľmi sugestívne veci, ktoré v malej ploche, v malom priestore nesú so sebou nejakú minulosť.
Čo znamenajú lepiace pásky?
- Červená a čierna páska predstavuje akýsi záznam, stopu človeka, ktorý tu bol a niečo po sebe zanechal.
V príbehu dominuje láska Nikolu a Eržiky. Kto sú ich predstavitelia?
- Dano Heriban (Nikola) je mladý chalan z Martina. Dokáže byť veľkým Nikolom, dokáže za sebou potiahnuť ľudí. Okrem iného je to veľký hudobník a zapadol do toho výrazu. Jana Jurišincová (Eržika) je krehulinké malé černooké dievčatko. Voči vysokému Danovi je to zaujímavý kontrapunkt ženskosti, krehkosti. Máme posilnené všetky hlavné pozície tak, aby sa to dalo zahrať. Sú to ľudia z externého prostredia a nie vždy môžu hrať.
V týchto postavách sa teda predstavia aj Lukáš Púchovský a Kristína Sihelská.
Ako by ste sa charakterizovali pár slovami?
- Som Žilinčan a robím to pre Žilinčanov a teším sa, že Žilinčania uvidia dobré predstavenie.
O hudobnej stránke predstavenia hovorí dirigent Karol Kevický, ktorý hru hudobne naštudoval a upravil.
- Vďaka požehnaniu Miloša Štedroňa som mohol urobiť do muziky zásahy. Urobil som niekde predohry, medzihry, dohry, ako bolo treba. Plus je tam aj akýsi autorský vklad. Dokonca sme, aj trochu z recesie, použili hudobný citát z West side story, z piesne America.
Od pôvodného trampského, alebo folkového štýlu je to posunuté smerom k vážnej hudbe. Ale okrem toho sme doplnili basgitary, gitary a rôzne zvukové efekty. Hudbu nahrávali členovia Štátneho komorného orchestra.
