novín.
Boli sme prekvapení. Prvého sme oslovili pána, ktorý pílil drevo na dvore neďaleko futbalového ihriska. Išiel sa pre istotu pozrieť a opýtať dnu, ale naše noviny nenašiel. Rozlúčili sme sa a vydali sa smerom k hlavnej ceste. Prešli sme len kúsok a oproti nám kráčala žena, pravdepodobne od autobusu. Tá na našu otázku, či má doma najnovšie číslo MY Žilinských novín, odpovedala bez zaváhania: „Samozrejme, že áno. Kupujeme ich tuto v obchode a čítame ich všetci.“ Dôveruj, ale preveruj. A tak sme Martu Terchovanovú posadili do auta a ona nás nasmerovala k ich domu. Vošla dnu a o chvíľu už víťazoslávne mávala novinami, ktoré sme hľadali. Vybrala si päťstokorunovú výhru. „Práve toľko som pred chvíľou zaplatila za lieky,“ stále neveriacky krútila hlavou a usmievala sa. My sme jej popriali veľa zdravia a ona si zasa želala, aby sme chodili častejšie. To sa však nedá. Noviny vychádzajú len raz za týždeň. Tak nás čakajte. Možno zabrzdíme práve pri vás. Tento týždeň v Stránskom.