Tento môj postreh sa dotýka predovšetkým tých veľkých a viac ako na sto percent sú to deviataci. V toto celkom pekné, už zrejme jarné, ráno ma vyrušil pohľad na oproti mne kráčajúcu skupinku chlapcov. Jeden z nich, samozrejme, ten najvyšší, akoby o dušu spasenú vypúšťal z úst kúdol dymu. Spočiatku som si pomyslel, že v noci ešte asi trochu primrzlo a je to dôsledok nižšej teploty vzduchu. Precitol som v momente, keď ma skupinka míňala a ja som zacítil, že z úst mládenca vychádza „vôňa“ tabaku. V ruke spomínaného „muža“ som zbadal cigaretu a hneď mi bolo všetko jasné. Ale to bol len začiatok pre mňa smutného príbehu. O malú chvíľu ma stretala ďalšia skupinka, tentoraz to však boli dievčatá. Jedna z nich, zdalo sa mi, že tiež bola najvyššia, ešte suverénnejšie ako mladý muž z predchádzajúcej partie, ale poriadne dymila. Ten mládenec sa snažil predo mnou cigaretu aspoň skryť, ale toto dievča sa ukazovalo tak, akoby chcelo dokázať, čo si môže dovoliť. Nekomentoval by som takéto správanie dorastajúcich pubertiakov, keby nebolo pohoršením a zlým príkladom pre malých žiačikov. Ak bude niekto namietať, že sa ma takáto udalosť netýka, tak sa veľmi mýli. Nakoľko som členom rady školy za miestne organizácie v našej obci, záleží mi na výchove školopovinnej mládeže. Týmto článkom chcem dať iba malý podnet kompetentným k zamysleniu sa nad tým, kam kráča naša dnešná mládež a naše malé deti cestou do školy.
Autor: PETER ĎUROŠKA