y.
Má totiž platné stavebné povolenie. Obe podpísal vtedajší šéf stavebného úradu v Žiline Eugen Kozáček. Ten istý Kozáček ich už ako prednosta Krajského stavebného úradu (KSÚ) opäť odobril po tom, čo sa proti nim odvolali občania. O tom, že rozhodnutie o nesúlade stavby v tomto priestore je v rozpore s územným plánom, teda musel rozhodnúť až KS. Kozáček si to totiž nevšimol, hoci roky riadi stavebné úrady. Keby takúto chybu urobil, a opakovane, človek v hociktorej súkromnej firme, musel by odísť. Prednosta akéhokoľvek úradu na Slovensku je nominovaný po politickej osi. Aj Kozáček vo svojej pozícii plní pokyny tých, ktorí ho na tak významné posty dosadili. (V prvom prípade Ján Slota, ako primátor Žiliny, teraz Marián Janušek, ako minister výstavby). Vyplýva to z povahy členenia štátnej správy na Slovensku a je to prirodzené. Preto sa Kozáčkovi nemožno čudovať, že zo svojej funkcie neodstúpi, ani po tom, čo KS rozhodol, že územné rozhodnutie podpísal a neskôr, už ako šéf KSÚ opätovne potvrdil, hoci musel vedieť, že je v rozpore s územným plánom. Ale aspoň máme zase v Žiline ďalší slovenský unikát. Takmer dokončenú stavbu s platným stavebným povolením, hoci bez povolenia na jej umiestnenie. Na Šašvárku sa deti chodili sánkovať a hrať futbal. Mamičky
z kočíkmi sem chodili na prechádzky. Územný plán preto rátal s touto lokalitou ako s mestským parkom. Ak by mali na Slovensku platiť zákony, budovu treba zbúrať. Že je to ale predstava takmer nereálna?