eprava po nej je ekologicky najšetrnejšia.
Nie každý ale vie, že odborníci na vodnú dopravu vyrastajú aj na Žilinskej univerzite. Je to jediná univerzita v strednej Európe, ktorá má katedru vodnej dopravy. Vedúcou katedry je doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD.
Začneme možno s cestnou dopravou.
- Asi by bolo treba najprv povedať, že dopravný systém v Európskej únii musí každý deň zvládnuť prepravu 150 miliónov ľudí do práce a z práce, ďalších 100 miliónov ľudí sa vyberie na pracovnú cestu, asi 90 miliónov na nákupy. Okrem toho sa denne prepraví 50 miliónov ton nákladu a Európu križuje 15 miliónov kuriérnych i expresných zásielok a balíkov. Z toho cestná doprava prepraví až 45 percent z celkového objemu prepraveného nákladu a 79 percent z celkového počtu prepravených osôb. To ale spôsobí, že každý deň sa pokryje 10 hektárov pôdy cestnou infraštruktúrou a rastie tiež počet motorových vozidiel. Len v EÚ ich počet za rok vzrastie o tri milióny. Nehovoriac o tom, že cestná doprava závisí na fosílnych palivách, v dôsledku čoho dopravný systém citlivo reaguje na zmeny globálnych vzorcov zásobovania. Fosílne palivá sú hlavným zdrojom emisií CO2. Aj preto chce mať únia energeticky účinnejší dopravný systém.
A tým by mohla byť vodná doprava?
- Presne tak. Vodná doprava, nielen námorná, ale aj riečna, sa v celosvetovom meradle vo veľkej miere podieľa na preprave tovaru. Hoci si to spotrebitelia neuvedomujú, námornou dopravou sa prepravuje podstatná časť nákladu po celom svete a že námorná doprava tvorí 90 percent zahraničného obchodu EÚ, pričom lodiarenský priemysel má ročný obrat 20 miliárd eur a asi 350 000 zamestnancov. Vďaka vonkajším morským hraniciam je Európa námornou veľmocou. Jej dlhé pobrežie a veľký počet prístavov predurčujú námorný sektor, aby sa stal hodnotnou alternatívou pozemnej, predovšetkým cestnej doprave. Námorná pobrežná doprava sa v posledných rokoch rozrastala rovnako intenzívne ako cestná nákladná doprava a jednoznačne má ešte silnejší potenciál. Dlhé roky bol tento druh dopravy považovaný za menej výkonný, ale v ostatných desaťročiach preukázal svoju schopnosť dosiahnuť takú úroveň konkurencieschopnosti, ktorá sa pripisovala len cestnej doprave.
Má však vodná doprava význam aj pre vnútrozemský štát, akým je Slovensko?
-Samozrejme, hlavne vtedy, ak ním preteká významná medzinárodná rieka, ktorá spája štát s viacerými námornými prístavmi. Pretože priama prekládka tovaru z námorných lodí v prístavoch na riečne plavidlá umožní dostať efektívne a ekologicky výhodne tovar do vnútrozemia. Takouto riekou je u nás Dunaj, prostredníctvom ktorého je Slovensko priamo napojené na významné námorné prístavy Čierneho mora - Izmail, Constanta, a prostredníctvom kanála Dunaj-Mohan aj s prístavmi Severného mora - napr. Rotterdam. Táto dopravná cesta sa môže využívať pri prepravách nákladu z námorných prístavov a prispieť tak k zníženiu preťaženia cestných komunikácií, k zvýšeniu bezpečnosti nákladnej dopravy, k dosiahnutiu vyššej energetickej účinnosti a ochrane životného prostredia. Voľná kapacita takých koridorov, ako je Dunaj, sa môže využiť prostredníctvom modernizácie a integrácie riečnej dopravy do účinnejších multimodálnych logistických reťazcov.
To sú všetky výhody vodnej dopravy?
- Nie. Vodná doprava je ekologicky najšetrnejší spôsob prepravy nákladu. Podľa nezávislého výskumného ústavu PLANCO vodná doprava zaťažuje životné prostredie 4-krát menej než železnica a až 14-krát menej než doprava cestná. Rovnako spotreba primárnej energie potrebnej na prepravu 1 t nákladu je najnižšia u vodnej dopravy. Napríklad, plavidlo s maximálnou nosnosťou 1 180 t prepraví náklad, na prepravu ktorého by bolo potrebných 22 železničných vozňov s nosnosťou 47 t alebo 44 plne naložených kamiónov (ťahač s návesom) s nosnosťou 25 ton. Na tomto mieste by ešte bolo vhodné podotknúť, že EÚ prijala viacero dokumentov na podporu vodnej dopravy alebo intermodálnej prepravy. Preto nás teší, že práve my vychovávame kvalifikovaných odborníkov - disponent námorných prepráv, operátor prístavu, manažér skladovacích kapacít prístavu, lodný agent pre príjem a obsluhu plavidiel, vodca plavidla, ktorých je v súčasnosti veľmi málo, ale už teraz je zrejmé, že dopyt po našich absolventoch bude na trhu práce stále stúpať.
Akú úlohu plní Žilinská univerzita a vaša katedra pri podpore rozvoja vodnej dopravy?
- Okrem toho, že naša katedra vychováva odborníkov na vodnú dopravu, pracovníci katedry sú riešiteľmi viacerých medzinárodných projektov zameraných na rozvoj vodnej dopravy
a multimodálnej prepravy, ktorej súčasťou môže byť aj vodná doprava. Práve pred troma týždňami sa na pôde Žilinskej univerzity v Žiline uskutočnil v rámci projektu EUROMAR BRIDGES medzinárodný pracovný workshop pod názvom Dunaj – súčasť 7. transeurópskeho prepravného koridoru – nová výzva pre krajiny strednej Európy. Organizovali ho pracovníci našej katedry v spolupráci s DEMA-CONSULTING a účasť na rokovaní prijali odborníci z Českej republiky, Poľska, Rakúska, Litvy, Ruska, Ukrajiny a Maďarska. Na tomto worshope sa hovorilo predovšetkým o postavení vodnej dopravy v dopravnom systéme Európskej únie, o modernizácii a integrácii riečnej plavby do účinnejších multimodálnych logistických reťazcov, o situácii na sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, o prítomnosti, ale aj o budúcnosti verejných prístavov, o príprave budúcich odborníkov pre vnútrozemskú plavbu, ako aj o rôznych možnos-tiach participovať na riešení medzinárodných projektov v oblasti vodnej dopravy v rámci 7. rámcového programu EÚ s cieľom prispieť k zviditeľneniu vodnej dopravy i v podmienkach Slovenskej republiky a k pochopeniu jej významu pre udržateľný dopravný systém v Európskej únii.
Autor: BOŽENA HEJHALOVÁ,EVA BUČOVÁ
