eť.
Podľa mňa to bola samochvála vyplývajúca z toho, že vôbec neviete, aká je situácia v preprave v skutočnosti, alebo vás to vôbec nezaujíma. Pre krátkosť času sa dotknem len pár bodov. Každému rozumnému človeku sa musel zastaviť rozum, keď ste odkúpili staré trolejbusy z Ostravy. Veľmi bohatý Američan slovenského pôvodu sa kedysi vyjadril: „Nie som bohatý človek, aby som si mohol také lacné veci kúpiť“. Koľko máte náhradných autobusov, ktoré v článku spomínate? Myslím, že to bolo okolo 1. novembra 2007, keď niekoľko hodín ste boli bez dodávky el. energie a namiesto trolejbusov ste mali poskytnúť náhradné autobusy. Práve vtedy som cestoval z Bratislavy do Žiliny vlakom IC. Na Štefánikovom námestí som nastúpil do trolejbusu č. 4. Na Solinkách nám oznámili, že je porucha. Už tam stálo niekoľko trolejbusov. Domov na Vlčince som sa dostal o 21.30 hod., pretože žiadny ná-hradný autobus skôr neprišiel.
Cesta zo Štefánikovho námestia trvala takmer tak dlho, ako z Bratislavy do Žiliny. Už vyše roka je v prevádzke informačná tabuľa na zastávke pred železničnou stanicou, ktorá ukazuje, za aký čas príde príslušný spoj. Informácia však vôbec nekorešponduje s cestovným poriadkom umiestneným na zastávke. Zariadenie je vraj stále iba v skušobnej prevádzke. Mám obavy, aby to nebolo tak dočasné, ako bolo dočasné umiestnenie vojsk Varšavskej zmluvy v Československu po roku 1968. Výhrady mám aj k správaniu revízoriek. Stalo sa mi viackrát, že uzatvorili pokladnice, keď ešte neboli ani zatvorené dvere. Viackrát som bol svedkom toho, že nastúpili starší manželia, nestihli si označiť cestovné lístky a dostali pokutu. O čom to je? Dúfam, že toto nie je príklad toho uplatňovania sociálnej výpomoci dôchodcom.
Autor: ANTON Z VLČINIEC
