Žilinčanom nie neznámy potôčik s trošku hanlivým menom Všivák. Nebol však vždy pred očami verejnosti skrytý. V časoch, kedy Žilina zaznamenávala svoj prvý rozkvet, bol všetkým na očiach. Stredovekí Žilinčania ho pravdepodobne aj hojne využívali. Ak aj nie oni, tak určite starí Slovania, ktorí tu žili pred nami. Územie Žiliny bolo podľa Petra Štanského zo Štátneho archívu v Bytči osídlené už na rozhraní 5. – 6. storočia. Dokazujú to najstaršie archeologické nálezy. O Žiline ako metropole, by však v tých časoch bolo predčasné hovoriť. Na takéto označenie si mesto muselo počkať až do roku 1 208, kedy sa prvýkrát spomína v písomných dokladoch. Bola to listina, v ktorej nitriansky župan Tomáš určoval hranice viacerých majetkov Nitrianskeho biskupstva v Trenčianskej stolici, medzi nimi i Hričova. „Tento majetok hraničil na severe s Chudovým mlynom pri Váhu, pokračoval Ovčiarskym potokom, pozdĺž neho a na miesto, kde sa stretávali tri majetky – zem Žilina, latinsky terra de Selinan, zem bana, dnešná Bánová a majetok nitrianskeho biskupstva,“ hovorí Štanský.
Terra de Selinan však nebola iba samotná Žilina, ale aj chotáre obcí Závodie, Hôrky, Strážov, Bytčica a možno i Bitarovej a Ovčiarska. V čase, kedy sa Žilina prvýkrát spomína v oficiálnych dokumentoch, bolo mesto čulým obchodným a remeselným centrom. „Jeho rozvoju priala výhodná poloha obchodnej križovatky, obklopenej tromi životodárnymi riekami Žilinkou, dnešnou Rajčiankou, Kysucou a Váhom. Dôkazom dôležitosti mesta je fakt, že bolo obklopené až piatimi hradmi,“ dodal Štanský. Toto bude mesto pripomínať svojim obyvateľom po celý rok 2008, v ktorom Žilina množstvom podujatí oslávi 800. výročie prvej písomnej zmienky. Možno i táto skutočnosť vzbudila v primátorovi Ivanovi Harmanovi nápad, dostať zabudnutý žilinský Všivák opäť na povrch Hlinkovho námestia. Mal by byť zároveň súčasťou primátorovho zámeru využiť toto námestie nielen na povrchu, ale aj v podzemí. Archeológovia si už oprašujú nástroje v očakávaní, aké tajomstvá pod centrom pešej zóny objavia.