vať musela polícia.
„Ešte sa čudujem, že nie som v Blázinci. Po tom všetkom si musím s dvoma deťmi hľadať podnájom,“ hovorí. Aj prípady ako tento priviedli ministerstvo spravodlivosti k činnosti. „Občan je viac chránený voči neserióznym praktikám,“ uviedol hovorca Michal Jurči. Zaviedli nový termín - legálna úžera. Hrozili jej 4 exekúcie, na dome mala vecné bremeno a stál na nevysporiadanom pozemku. Pomohli „rýchle“ pôžičky. Hypotekárny úver vo výške 564 500 korún jej poskytla spoločnosť Toma úverová a leasengová v Čadci. Založila dom a dva pozemky. Mesačne mala splácať 5 770 korún, mala však problémy s platením. „Dostala som sa do finančnej tiesne, rozvádzala som sa s manželom,“ hovorí Gašprová. Konateľ spoločnosti Wieslaw Firla uviedol, že úver poskytli za podmienok ako v banke. Neuhradila ani prvú splátku a napriek výzvam ani ďalšie tri. Preto si spoločnosť uplatnila záložné právo priamym predajom. Pani Gašprová založila ďalšie pozemky a vzala ďalší úver. 640-tisíc od spoločnosti Centros z Turčianskych Teplíc.
Tie mala vrátiť za pol roka, mesačne 40-tisíc a nakoniec zvyšných 400-tisíc. „Z toho si ale 40-tisíc stiahol ako 1. splátku za apríl a druhých 40-tisíc som musela dať ako províziu sprostredkovateľovi úveru,“ hovorí. Keďže nesplácala, pristúpila na ponuku odpredať spoločnosti pozemky. Z peňazí chcela splatiť dlh v Tome. „Za prítomnosti svedka som podpísala kúpnu zmluvu, v hotovosti som mala dostať 1 200 000, ale peniaze som nevidela. Doteraz mi tento rozdiel nevyplatil,“ pokračuje Gašprová. Konateľ spoločnosti Centros Igor Kramár to v telefonáte odmietol: „Nemá to nič spoločné s normálnym úsudkom,“ povedal. Spoločnosť Toma dom predala firme Centros 5. novembra minulého roku. Tá bola podľa Firla jediným záujemcom, lebo vlastnila pozemok pod domom. Gašprová si myslí, že to urobili poza jej chrbát. „Následne to šikovne predal pánovi Tončovi a ten je legálnym vlastníkom mojich nehnuteľností,“ hovorí. Kramár nám potvrdil, že rodinný dom od spoločnosti Toma odkúpil. „Spoločnosť Toma mi ho predávala aj s ňou,“ povedal Kramár. Viac sme sa od neho nedozvedeli, druhý deň telefón nezdvihol. Gašprová na neho podala trestné oznámenie.
Firma Centros sa stala vlastníkom domu 8. novembra minulého roku. Odovzdať a vypratať ho mala do piatich dní. Dohodli sa však na nájme za 9-tisíc mesačne. Keďže neplatila, Kramár splnomocnil advokáta vo veci vypratania nehnuteľnosti. Koncom januára sa stal vlastníkom domu a ďalších parciel Maroš Tončo. Gašprovú cez svojho advokáta vyzval, aby sa vysťahovala. Minulý piatok sa odsťahovala do podnájmu. Pani Gašprová kontaktovala Centrum právnej pomoci (CPP) v Žiline. „Obrátila sa na nás ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy. Tá je v súlade so zákonom a podpísala ju dobrovoľne. V zmluve prehlásila, že kúpna cena jej bola vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Zatiaľ nepredložila dôkaz, ktorý by potvrdil jej tvrdenie, že kúpnu cenu nedostala. Preto jej nebudeme môcť pravdepodobne poskytnúť právnu pomoc,“ hovorí vedúca Kancelárie CPP v Žiline Janka Staníková. Podľa nej mala odovzdať zmluvu s overeným podpisom druhej strane až po vyplatení dohodnutej sumy. Môže sa obrátiť na súd a podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, pravdepodobne ale neuspeje. Ministerstvo spravodlivosti nazvalo požičiavanie peňazí na neúmerne vysoké úroky legálnou úžerou.
Od nového roka platí balík zákonov proti takejto úžere. Podľa hovorcu Michala Jurčiho si treba v prvom rade splácať svoje záväzky. „Legislatíva chráni tých, ktorí si vezmú pôžičku a napríklad sa omeškajú, aby hneď neprišlio byt alebo, aby nebol predaný bez ich vedomia. Občan musí od začiatku poznať podmienky a štát presne ohraničí výšku úroku.“ Podpísanie zabezpečovacieho prevodu práva znižuje riziko z nedodržania zmluvných podmienok dlžníkom. Obeťou podvodníkov sú väčšinou jednoduchší ľudia a ľudia vo finančných problémoch, ktorí nevedia preukazať svoj príjem. Ak sa kvôli nesplatenej istine dlhu, resp. úrokom dostanete do takejto situácie, mali by ste čo najrýchlejšie požiadať príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia, aby sa s nehnuteľnosťou nenakladalo až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Tým by sa aspoň dočasne pozastavil výkon záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva, na vašu nehnuteľnosť dovtedy, kým súd nerozhodne o neplatnosti zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, resp. jej čiastočnej neplatnosti. Rovnaký postup je podľa vyhlásenia ministerstva spravodlivosti potrebné uplatniť, ak hrozí dlžníkovi predaj jeho bytu/domu na tzv. dobrovoľnej dražbe. V prípade, že vlastnícke právo bolo prevedené na veriteľa, by ste mali požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia, aby nenakladal s nehnuteľnosťou až do rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere.
Autor: LK, MK
