vembra.
Zakaždým, keď sme cez obec prechádzali, sedel na tom istom mieste a vyzeral na cestu. Pohľadom sprevádzal každé auto, ktoré okolo neho prešlo, ale nezastavilo. Ľudia z dediny si ho všimli tiež. Mnohým ho prišlo ľúto a nosili mu potravu. Vďačne ju prijal, veď bola zima a jeho páni sa s miskou plnou žrádla už veľa dní neukázali. On však veril, že jedného dňa prídu. Pred sviatkami mu ktosi z dediny priniesol búdu. Psík sa do nej ukrýval pred dažďom a smutnými očami naďalej monitoroval cestu. Ľudia idúci
z neďalekého obchodu ho naďalej prikŕmovali, hoci nebol nikoho z nich. „Niekto ho tu vyhodil, ako vždy. Viete, koľkokrát tu prefrčí cudzie auto, iba sa na ňom otvoria dvere, vyhodia psa a ujdú? Zájdu až hen na koniec dediny, až do doliny a tam ho nechajú. To je tu bežné...“ informovali nás ľudia z dediny. Starosta Štefan Kasman nám naopak povedal, že s takýmto prípadom sa ešte nestretol.
Možno preto, že psy z doliny do dediny neschádzajú a možno preto, že tunajší poľovníci opusteného psa potichu odstránia. Aby sa vraj netrápil, ospravedlňujú sa. Nastalo obdobie sviatkov a my sme do obce po dvoch týždňoch prišli opäť. Psíka ani búdy nebolo. „Zmizol,“ povedali nám v obchode. „Ráno sme prišli a jeho tu nebolo. Ani búdy. Niekto ho asi odvliekol aj s tými mladými,“ oznámili nám novinku. Vysvitlo, že psík bol v skutočnosti sučka a navyše gravidná. Dobrý dôvod na to, aby sa svojim majiteľom stala nepohodlnou. Cez sviatky priviedla v požičanej búde na svet dve šteniatka. Jedno uhynulo hneď, druhé o pár dní neskôr. Kruté podmienky života na ulici si vybrali daň. Starosta nám prípad objasnil. „Zobrala si ho jedna rodina, ktorá sa oň teraz stará,“ informoval. Potešili sme sa. Minulý týždeň sme ho zbadal zas. Sedel na starom známom mieste a vyzeral autá na ceste. Svojim novým majiteľom ušiel. Smutné oči upieral do diaľky a čakal, kedy zastaví známe auto a zoberie ho späť domov.