„Iná vec je prípravovať, napríklad, predavačku, kde má teoretickú vyúčbu a iná pozícia je obrábač kovov. Ten potrebuje náradie, pomôcky, meracie prístroje a iné. CNC stroje stoja niekoľko miliónov korún,“ povedal riaditeľ SOU Kysucké Nové Mesto František Korenčík. Všeobecne sú finančne najnáročnejšie strojárske, lesnícke, drevárske, elektrotechnické a poľnohospodárske odbory. Záujem o odborné školy klesá, riaditelia hovoria, že si žiakov v podstate kradnú. Riaditeľka SOU stavebné, Rosinská cesta Mária Wienerová hovorí, že „do odboru stolár sa hlásievalo aj 65 žiakov, vlani to bolo len 20.“ Okrem náročnosti odborného výcviku podľa nej nie je zohľadnená taktiež veľkosť školy. „Máme dielne a športovú halu, ktoré zhltnú viac nákladov.“ V zmysle platnej legislatívy sa u SOU stanovuje jeden normatív „v rámci ktorého ministerstvo sleduje to, či žiak SOU vykonáva praktické vyučovanie v škole alebo v stredisku praktického vyučovania, respektíve v stredisku odbornej praxe. Týmto systémom dostanú finančné prostriedky pre SOU jednotlivé VÚC. Tie pri ich prerozdeľovaní môžu zohľadňovať ekonomickú náročnosť jednotlivých učebných odborov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. Peniaze na žiaka sú z dvoch zložiek.
Mzdový normatív je stanovený pevne, prevádzkový je pohyblivý v závislosti od teplotných pásiem. Gymnázium v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) dostane tento rok na jedného žiaka 26 999 korún a k tomu od 6 189 do 6 522 korún v závislosti od toho, v ktorom teplotnom pásme sa nachádza. Pre SOU je pevne určených 40 418 korún na žiaka a od 7 494 do 7 827 pohyblivo. Normatívy sú rovnaké u všetkých SOU, to znamená, že sa nediferencujú podľa zamerania. „V praxi to znamená, že ekonomická a finančná náročnosť SOU nie je zohľadnená,“ uviedol hovorca ŽSK Peter Kubica. Podľa jeho informácií ŽSK v tomto prípade prehodnocuje rozpočty podľa zákona o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení podľa skutočných potrieb SOU pri dodržaní percentuálnych pomerov. Pre rok 2008 sú stanovené normatívne príspevky vo výške minimálne 90 % mzdového normatívneho príspevku a 80 % prevádzkového normatívneho príspevku. Školy sa snažia vybojovať maximum, aby neprichádzali o študentov. Jednou z ciest je lobovanie a o to sa snažia na stretnutiach so zriaďovateľom, teda ŽSK, úradom práce a zamestnávateľmi. Zmenu očakávajú od zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý je v pripomienkovom konaní a pripravovaného zákona o odbornom vzdelávaní.
Autor: LK
