Iných zasväcoval do tajov výtvarného umenia v základnej umeleckej škole. V ZUŠ na Gaštanovej ulici v Žiline pôsobí aj dnes.
Kedy ste si vy uvedomili, že ceruzka a papier by vás mohli sprevádzať celý život?
- Vyrastal som v rodine výtvarníka, bol ním môj otec, Štefan Čapka. Takže už v útlom veku patrili pastelky, štetce, farby a papier k mojim najobľúbenejším hračkám.
Postupom času ste sa vypracovali na znamenitého ilustrátora. Mnohé z knižiek, ktoré ste ilustrovali, si otvorili deti práve pod vianočným stromčekom. Čo vám ilustrátorská práca prináša?
- V prvom rade pocit z dobre vykonanej práce. Som veľmi rád, keď sú s ňou spokojní aj iní a nielen ja. Pri ilustráciách sa môžem preniesť do sveta detskej fantázie. Táto práca si vyžaduje veľa času a sústredenia a prežívam rôzne predstavy.
Z nich si vyberiem tú najvhodnejšiu, ktorú potom prenesiem na papier. Niekedy sa mi však podarí vytvoriť dobrý obrázok úplnou náhodou. Vytvorenie dobrej ilustrácie je hrou, pri ktorej sa vyhráva, ale niekedy i prehráva.
Poznajú vás aj filatelisti. Známky sú v podstate najmenšie výtvarné diela. Skúste našim čitateľom priblížiť túto vašu tvorbu.
- Nie som filatelista - zberateľ, ale pekné známky som vždy obdivoval. Na VŠVU v Bratislave som sa stretol so známkovou tvorbou v ateliéri knižnej tvorby a grafiky u profesora Albína Brunovského. Tvorbu známky považujem za jednu
z najnáročnejších ilustrátorských prác. Nestačí tu len fantázia a predstavivosť autora, ale aj potreba maximálne sa oboznámiť s danou témou. Často to býva komplikované. Pri spracovaní výtvarného návrhu ide o to, aby autor výstižne zobrazil čo najviac na veľmi malej ploche. Autor musí mať pri tejto práci na zreteli najmä to, že obrázok sa musí dať realizovať priamym kontaktom rytcovej ruky pri niekoľkonásobnom zmenšení vo veľkosti 1: 1 na rozmer známky a znám-ka musí byť čitateľná voľným okom.
Blížia sa Vianoce, čas radosti, veselosti... Spomeňte si na svoje najkrajšie Vianoce. A keď sme už pritom, čo by ste dnes napísali Ježiškovi?
- V mojom živote bolo tých krásnych Vianoc veľa. Keď som bol malý ja a potom keď boli malé moje deti. Najkrajšie na týchto sviatkoch bolo a je vidieť prekvapenie a radosť v ich očiach. Je mi ľúto dnešných detí, že väčšina z nich pozná vianočné obdobie ako šialený zhon za často zbytočnými vecami a to, akí sú ľudia v tomto zhone na seba zlí a zabúdajú na to, akým sviatkom Vianoce pôvodne sú. A Ježiškovi by som napísal, aby dal všetkým veľa zdravia a potom, aby som pod stromčekom našiel bicykel, ktorý by mi už nikto nikdy neukradol.