yril je teda minimálne v žilinskom regióne hmotnostný rekordman.
Cyril je sčasti potomok perzskej mačky. Po mame zdedil krásnu hustú srsť a povahu, ale poriadne ju prerástol. „Mohutný bol od začiatku, ale do terajších rozmerov dorástol, až keď sme ho dali vykastrovať,“ rozpráva pani domu Gabriela Gabríková. Cyril si stihol užiť aj otcovských slastí. „Naša druhá mačka Cilka je jeho dcéra. Tá sa celkom podala na starú mať. Povahou je pravým opakom Cyrila. On je pokojný a rozvážny, ona je zasa výbojná a veľmi živá,“ porovnáva mačaciu rodinku Gabriela. Je to už starší pán a má svoj zaužívaný denný stereotyp. Po raňajkách si zvykne zdriemnuť. Drieme aj niekoľko hodín. Z času na čas si čakanie na olovrant spestrí sledovaním života za oknom domu. Potom si opäť pospí a čas do večere mu uplynie ako voda. Po dobrej bašte si užíva spoločnosť obyvateľov domu. Najradšej má škrabkanie pod bradou.
Má však aj iné záujmy. „Občas si zvonku donesie myšku a hrá sa s ňou. Myš vyhrá, len ak zahrá mŕtveho chrobáka. Inak ju poriadne vytrápi. Rád loví ryby v rybníku pred domom. Packu strčí do vody a nehybne čaká, kým niektorú z nich nepremôže zvedavosť a priblíži sa k labke. Vtedy bleskurýchle zaloví a vyhodí rybku von. Odhryzne jej hlavu a nechá ju tak,“ opisuje Cyrilove lovecké inštinkty jeho majiteľka. Ryby má Cyril rád, len tie z rybníka mu akosi nešmakujú. Uprednostňuje kupované. Má však spôsoby. Nie je pažravý a jedlo si slušne vypýta. „Môžete na stole nechať hocičo. Ani sa toho nedotkne. Príde za niekým a odvedie ho do kuchyne. To znamená, že by si niečo dal pod zub. V jedle nie je vyberavý. Najradšej má pochúťkovú smotanu, na posedenie zlupne aj pol kelímka. Keď je smädný, postaví sa pred kúpeľňu a hlasným mraučaním dáva najavo, že chce piť,“ poukazuje Gabika na inteligenciu štvornohého miláčika. Obťažovať pánov v posteli? To Cyril nezvykne. Má predsa spôsoby, vie, kde je jeho miesto. V byte nie je ani mačacia toaleta.
Cyril potrebu zásadne robí vonku. „Zavedie nás ku vchodovým dverám, aby sme ho pustil von,“ objasňuje Gabika. Hoci aj ráno o štvrtej. Keď nie je nikto doma, vydrží. Takú hanbu by tento spôsobný kocúr neprežil. Hygiena je Cyrilova silná stránka. Ale len vlastná. Tá, ktorú mu raz do roka doprajú jeho páni, mu príliš nevonia. „Keď sme ho naposledy kúpali, museli sme ho držať štyria. Kúpanie nemá rád, ani česanie. Ale je to spolovice perzská mačka, potrebuje ho. Vtedy prská a jeduje sa,“ smeje sa Gabriela. Hoci už má Cyril svoj vek, teší sa dobrému zdraviu. „Kým chodil zbojníčiť, vracal sa doškriabaný. Raz ho aj niekto postrelil, musel absolvovať operáciu, ale odkedy je vykastrovaný, je pokoj,“ pochvaľuje si jeho dobré zdravie Gabriela. On ich svojou vitalitou ubezpečuje, že to tak bude. Je predsa rekordman. A hoci možno zatiaľ len v hmotnosti, možno čoskoro prekvapí aj svojím vekom.
