Dvojdňovú konferenciu v rámci projektu Propagácia NATURA 2000 pripravila pod záštitou Ministerstva životného prostredia SR Slovenská agentúra životného prostredia. Jej cieľom bolo odpovedať na základné otázky ochrany prírody v územiach NATURA 2000 v súčasnosti. V prednáškach a panelových diskusiách sa viac ako 40 účastníkov konferencie zameralo na chránené druhy NATURA 2000 a v tejto súvislosti na premnoženie medveďov a kormorána. Rozoberali tiež ľudské aktivity v územiach NATURA 2000, ako je poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a reálne limity z pohľadu NATURA 2000, ako aj cestovný ruch v územiach.
Konferenciu otvoril minister životného prostredia Jaroslav Izák. „Cieľom tejto konferencie je naštartovať novú etapu v oblasti ochrany prírody,“ povedal v príhovore Izák. Štátny tajomník MŽP SR Jaroslav Jaduš zasa poukázal na to, že legislatíva v oblasti životného prostredia nie je celkom v poriadku a má určité medzery. „Existujú obrovské strety štátnej administratívy s rôznymi záujmovými skupinami, ako sú poľovníci, rybári, lesníci alebo tretí sektor.
Preto sme sa rozhodli urobiť krok, ktorý by zabezpečil širokú participáciu nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti na ochrane prírody. Uvedomujeme si, že prírodu môže ochrániť len ten, kto sa v nej skutočne pohybuje a vykonáva v nej aktivity. To znamená, že musíme do ochrany prírody zaradiť všetkých, ktorí sa v prírode pohybujú a môžu niečo pre jej ochranu skutočne vykonať,“ skonštatoval Jaduš. Témou, ktorá na koferencii rezonovala najviac, boli premnožené medvede. Účastníci sa zhodli, že medveď hnedý vzhľadom na svoju početnosť na Slovensku už nepatrí medzi ohrozené druhy. „Narastajúca početnosť medveďa vytvára zvýšené riziko konfliktných stretov s človekom, a preto je nevyhnutné pripraviť spoločný projekt na sčítavanie medveďa, ktorý sa bude zaoberať vyhodnotením početnosti, vekovej a pohlavnej štruktúry, zdravotného stavu, kondície a DNA,“ konštatuje sa vo vyhlásení. Tieto údaje by sa mali zisťovať z medvedieho trusu. Ľudia, poverení sčítaním medveďov, ho budú zbierať priamo v lokalitách, kde medveď žije. Z neho sa potom vygenerujú spomínané údaje. Je to údajne najspoľahlivejší spôsob, ako pravdivo sčítať tieto slovenské šelmy. Nijaký presnejší spôsob neexistuje.
Podrobné sčítanie medveďov chce ministerstvo životného prostredia robiť už na budúci rok. Podľa informácií generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Jána Mizeráka žije dnes na území Slovenska približne 850 medveďov. „Sú však veľké rozdiely medzi výpočtami poľovníckej a ochranárskej verejnosti. Kým prví uvádzajú okolo 1500 kusov, druhí len 750.“ Na jedného medveďa u nás pripadá podľa neho 1500 ha územia, čo je nepostačujúce. Doterajšie sčítania ukázali, že na území Žilinského kraja, konkrétne Malej Fatry žije okolo 30 medveďov, vo Veľkej fatre raz toľko, v Strážovských vrchoch 20 a na Kysuciach ďalších dvadsať kusov. „Na začiatku 20. storočia sa na Slovensku ulovilo okolo 30 medveďov ročne. Tento rok je požadovaný odstrel takmer sto kusov, doposiaľ sa ulovila približne tretina. Pritom medveď pácha pomerne veľké škody. Vlani presiahli až milión korún, predvlani dosiahli takmer 1,5 milióna," informoval Ján Mizerák. Najviac škôd spôsobili medvede farmárom na ovciach, včelárom a na poľnohospodárskej úrode. Medveď bol u nás vyhlásený za chránený druh v roku 1932, keď jeho populácia klesla na dvadsať kusov. Štátna ochrana prírody chce spracovať projekt, na ktorom plánuje spolupracovať so všetkými zainteresovanými odborníkmi a prostriedky na sčítací projekt medveďov bude čerpať zo štrukturálnych fondov.
„Chceme urobiť dokument, na základe ktorého dokážeme kvalitným spôsobom zistiť, aký je stav v početnosti medveďa hnedého na Slovensku, aká je jeho pohlavná a veková štruktúra a tiež zdravotný stav. Na základe týchto poznatkov chceme potom optimalizovať zásah do medvedej populácie,“ povedal Mizerák. Za ideálne riešenie premnoženia považuje vývoz medveďov do krajín Európskej Únie, pretože je jednou z možností, ako ušetriť tohto živočícha pred usmrtením. Účastníci dvojdňovej konferencie v atraktívnom prostredí Vrátnej doliny na záver odporučili zjednodušiť legislatívny proces na povoľovanie odstrelu kormorána veľkého a krkavca čierneho, ktoré takisto páchajú značné škody najmä rybárom a poľnohospodárom, vytvoriť iniciatívu Slovenska voči Európskej komisii na ich zaradenie do zoznamu druhov vtákov, ktoré môžu byť za určitých podmienok lovené a zosúladiť manažment kormoránov s okolitými krajinami. Tiež skonštatovali, že bobor euroázijský a vydra riečna nie sú momentálne ohrozené druhy, ale ich nevhodný manažment môže v blízkej budúcnosti spôsobiť problémy z premnoženia.