ráve o týchto témach sme sa s ním porozprávali.
Vojaci v stredoveku bojovali „za Boha, za kráľa a za vlasť.“ Vlastenectvo je teda starý pojem, aj keď veľmi nepresný a ťažko definovateľný. Pojem nacionalizmus poznáme asi od 19. storočia. Súhlasíte s tvrdením, že vlastenectvo a nacionalizmus sú časovo i historicky veľmi odlišné pojmy?
- Súhlasím i nesúhlasím, sú to odlišné veci. Ale nie som si istý, že sú to pojmy. Pojmom rozumiem také veci alebo vlastnosti, ktoré sú definované. Pravdepodobne sa jedná o moju profesionálnu deformáciu. Vo fyzike, rovnako ako v matematike, sa nedá narábať s pojmami, ktoré nie sú definované. Navyše vlastenectvo sa v istej oblasti prekrýva s nacionalizmom.
Vyspelé európske štáty odmietajú nacionalistické prejavy, ale nepohŕdajú vlastenectvom. V čom vidíte to prekrývanie nacionalizmu a vlastenectva? A vidíte ho u nás alebo aj v iných európskych krajinách?
- Áno, odmietajú nacionalizmus a to dáva nádej na rast polomeru a v rámci neho budú Európania zvažovať dôsledky svojich činov. „Prekryv“ vlastenectva s nacionalizmom súvisí s tým, že vlastenectvo je vec citu, pozitívneho vzťahu k nejakému národu. Už v tom, že je to vzťah k jednému národu, je istá „nespravodlivosť“ voči tým iným. U toho, koho máme radi, silnejšie vnímame jeho pozitívne vlastnosti u ostatných skôr negatívne. Je to ľudská vlastnosť, takže sa dá očakávať u všetkých národov.
Pán docent, čo ste mysleli tým polomerom?
- Vychádzam z tvrdenia, že inteligenciu človeka môžeme merať polomerom, v rámci ktorého zvažuje dôsledky svojich činov.
V súčasnosti je nacionalizmus chápaný nielen ako láska k vlasti, národu a krajine, skôr ho definujú ako akési vyvyšovanie sa jedného národa nad druhými. Vlastenectvo sa zamieňa so xenofóbiou, národná hrdosť s nacionalizmom. Prečo je to tak?
- To súvisí so spomenutou ochotou a schopnosťou zvažovať dôsledky činov vo veľkom polomere.
Nemyslíte si, že ak by sme z týchto pojmov odstránili všetku ideologickú, či politickú nálepku, tak by sa nejavili až natoľko odlišné?
- Ale politické aspekty sú súčasťou nacionalizmu. Keby sme z neho odstránili ideologické a politické aspekty, už by to nebol nacionalizmus. Dalo by sa povedať, že nacionalizmus je spolitizované vlastenectvo. Avšak opäť používame nedefinované pojmy.
Aká je teda vaša predstava o vlastenectve?
- Ak mám vlastenectvo chápať ako pozitívnu vlastnosť, musím ho obmedziť na hrdosť z úspechu národa, a samozrejme, i z úspechov jeho príslušníkov. Lenže v zmysle uvedeného spôsobu „merania inteligencie“ si budem viac ceniť tých, ktorí sa budú usilovať o úspech spoločnosti v rámci polomeru, ktorý prekračuje rozmer národa.
Často sa stáva, že Slovák žijúci v Čechách sa stáva Čechom. V Poľsku sme Poliaci, v Nemecku Nemci a v USA Američania. Je to jedna z našich charakteristík. Sú Slováci podľa vás prispôsobivý národ?
- Niektorí áno, iní nie. A niektorí, nie je ich nezanedbateľne málo, sú dokonca nacionalisti.
Mohla by ich orientáciu zmeniť výchova detí na školách, univerzitách?
- Myslím si, že mohla. Všetci by sme sa mali snažiť o to, aby sa tak stalo, aby sa i z neprispôsobivých stali prispôsobiví.
Môžeme pestovať pocit vlastenectva ako emóciu, ale aj ako celkové nastavenie človeka, životný postoj, povedomie?
- Zvažovať dôsledky vlastných činov v čo najväčšom polomere môže byť čisto rozumová záležitosť. A keby sa podarilo vychovať spoločnosť tak, aby sa rozhodujúca časť spoločnosti riadila takýmto hodnotením, znamenalo by to prospech všetkých, teda i toho jedinca, ktorý svoje konanie bude korigovať s ohľadom na dopad na iných. Všeobecné pri-
spôsobenie sa iným vedie k profitu každého. Takéto správanie možno považovať aj za „vy-
chytralú“ racionalitu. Ale k takému istému správaniu vedie i „nezdôvodnený“ altruizmus. Teda viem si predstaviť vlastenectvo i ako emociálne nastavenie i ako dôsledok racionálneho zvažovania. Musím ale dodať, že polomer Zeme je väčší ako polomer ktoréhokoľvek národa. Inými slovami - hrdosť na to, že som príslušník rodu homo sapiens, by som uprednostnil nad hrdosťou k príslušnosti k národu.
Čo si myslíte, prečo Slovákom chýba hrdosť, lojalita a zomknutosť? Myslím, taká skutočná, v srdciach, nie iba na jazyku...
- Môj názor je, že je to dôsledok malosti národa a s tým súvisiaca nižšia úroveň kultúry než v okolitých krajinách. Na Slovensku sa narodili významní ľudia, ako napríklad Dionýz Štúr, Jozef Petzval, Chladni, Segner, Maximilián Hell (na Mesiaci je kráter s jeho menom), Majster Pavol z Levoče a ďalší. Ich diela sa však prezentovali v cudzích jazykoch, pretože v slovenčine by nenašli čitateľov. Výsledok je taký, že ich svet pokladá za Nemcov, Maďarov a podobne. Mám dojem, že s tým súvisí i to, že sme nemali národnú šľachtu, takže triedne a národnostné rozpory pôsobili jedným smerom, a to k zosilovaniu pocitu malosti. Na túto otázku by však vedel lepšie odpovedať historik.
Silný pocit vlastenectva je hlboko zakorenený, napríklad, u Kórejčanov. Sú hrdí na svoju históriu a všetko kórejské. Je nepredstaviteľné, aby sme si kvôli národnej hrdosti odmietli, napríklad, kúpiť výrobok nevyrobený na Slovensku. V Kórei je to však pravidlo.
- Podľa mňa také pravidlo je v neprospech tej krajiny. Považujem za nerozumné kupovať si zlé výrobky preto, že sú „naše“. Mali by sme vyrábať to, čo vieme vyrobiť lepšie alebo lacnejšie ako iní. Potom môžeme s hrdosťou a s výhodou kupovať naše výrobky. Tie ostatné doviesť od tých, ktorí to vedia lepšie. Ne-kritickým nakupovaním „domácich“ výrobkov vlastne podporujeme „domácu neschopnosť“.
Počas diskusného večera v Nadácii 21. storočia sa spomínal aj šovinizmus. Myslíte si, že na Slovensku sú šovinistické nálady? Ak áno, tak aké?
- Opäť chýba definícia. Ak budem šovinizmom rozumieť odsudzovanie iných národov, tak musím odpovedať pozitívne. Ja som začal chodiť do školy v roku 1940. Učili sme sa, že Maďari sú zlí, lebo ubližovali Slovákom. Andrej Hlinka je dobrý, lebo chce Slovákom dobre a vydobyl im Slovenský štát. Rovnako nás učili, že bol jeho tvorcom, ako aj to, že Židia, Cigáni, Rusi i Angličania boli zlí. Jeho meno niesla i „Hlinková garda“, akási paralela Gestapa. A dnes chce významná skupina poslancov prijať zákon, podľa ktorého je Andrej Hlinka otcom národa! Teoreticky môžem pripustiť, že Hlinka nebol taký, ako sa moja generácia učila. Ale ak je to tak, tak Hlinkoví obdivovatelia by mali najprv z neho zmyť vytvorený dojem podpory fašizmu a pokiaľ sa tak nestane, je pre mňa pocta Hlinkovi prejavom šovinizmu. I teóriu malého dvora a dlhého biča považujem za prejav šovinizmu.
Súhlasíte s tvrdením, že ako národ sme nevysporiadaný s vlastnou minulosťou?
- Súhlasím a myslím si, že často o nej nevieme a dokonca niekedy ani nechceme vedieť.
Tému posledných dní, ktorou sú snahy ustanoviť v zákone Andreja Hlinku za otca národa, ste označili za šovinistickú. Myslíte si, že je vôbec možné ju objektívne posúdiť, keď ako taká je spolitizovaná?
- Tá téma nepatrí politikom. Hlinka nejaký bol a pravdu o tom, aký bol, treba nájsť. Ale pravda sa hľadá a dokazuje – o pravde sa nedá hlasovať! Ani v parlamente.
