Ako ďalej s „Rajeckou Ančou“
Reč bola predovšetkým o minulosti, súčasnosti i budúcnosti regionálnej integrovanej dopravy. Jej začiatky v Žiline siahajú do roku 2003. Vtedy železnice rušili veľké množstvo tratí
a čierny Peter sa ušiel aj tej rajeckej. Hrozilo, že verejná železničná doprava medzi Žilinou
a Rajcom zanikne. Nestalo sa tak a aj vďaka súkromnému kapitálu „Rajecká Anča“ funguje ďalej, aj keď v iných pomeroch ako dovtedy. „Najskôr sme rozbehli spoluprácu len s Dopravným podnikom mesta Žiliny, neskôr sa pridala aj žilinská SADka,“ konštatoval riaditeľ Úseku prepravy Železničnej spoločnosti Slovensko Igor Krško. Bežný cestujúci si všimol len jedinú zmenu. Nové cestovné lístky a spôsob ich nákupu. V staniciach popri trati pribudli automaty na cestovné lístky, vo vlaku zariadenie na ich označovanie ako v mestskej hromadnej doprave. „Začali sme dobre, avšak po transformácii železníc rozvoj nielen tejto regionálnej trate ale aj celého integrovaného regionálneho systému značne ustal,“ hovorí Krško. „Nastali legislatívne problémy s delením tržieb na jednotlivých prevádzkovateľov, nedoriešené bolo financovanie, bol problém skĺbiť grafikon jednotlivých dopravných súčastí systému tak, aby na seba nadväzovali. Lastovičkou v opätovnom rozvoji však bolo v roku 2005 vybudovanie zastávky pod Solinkami, o ktorej sa dvadsať rokov len hovorilo. Po prechode tejto regionálky pod správu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa veľa problémov vyrieši a integrovaný systém sa v Žiline opäť rozbehne,“ myslí si Krško.
Cestujúci ubúdajú
Žilinský regionálny integrovaný systém spočíva v súčinnosti vlakovej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy. Na tom, že je len v plienkach, sa zhodli všetci prítomní. Jeho budovanie je však, zdá sa, nevyhnutné, ak si chcú dopravné spoločnosti udržať zákazníkov. Cestujúcej verejnosti je totiž čoraz menej. A to tak v žilinskej MHD ako aj v prímestskej doprave. „Za posledný rok sa
v žilinskej SAD počet 44 miliónov cestujúcich ročne znížil
o dva milióny. A v ďalších rokoch možno očakávať, že z prostriedkov verejnej dopravy odíde až štvrtina cestujúcich. Ľudia viac využívajú autá a pár rokov to tak ešte bude,“ domnieva sa vedúci Odboru dopravy na Úrade ŽSK Juraj Mokrý. Niet divu, veď cestovné je vysoké a dvom ľuďom sa už finančne oplatí ísť autom. Hlavným problémom žilinského regionálneho integrovaného systému je podľa neho to, že neexistuje jediný prestupný lístok, ktorý by platil tak v železničnej a autobusovej doprave ako aj v MHD. Hoci aj tu sa blýska na lepšie časy. Cestujúci si už môže kúpiť elektronickú cestovnú kartu s cestovným kreditom, ktorá mu platí vo všetkých typoch dopravy na území žilinského regiónu. Riaditeľ DPMŽ Igor Gubala vidí problém verejnej dopravy aj inde. „V meste nie je doriešená dopravná cesta,“ tvrdí. „Sídlisko Hájik je, napríklad, od mesta úplne odrezané a nevyhovujúce sú pre hromadnú dopravu aj iné ulice a celé sídliská.“ Podľa Gubalu je problémom aj neustále narastajúci počet individuálnych motoristov. Verejnosť vidí ešte jeden podstatný nedostatok – nízky komfort cestovania.
Budúcnosť verejnej dopravy
Riaditeľ SAD Žilina Peter Pobeha kontroval, že SAD-ka už so zvyšovaním komfortu začala. Nakupuje už len klimatizované autobusy a do roku 2010 obnoví celý vozový park. Nemá veľmi na výber, prikazuje jej to totiž zákon. Železnice sa v budúcom roku tiež chystajú rozšíriť vozový park na „regionálke“ do Rajca
o moderné poschodové súpravy. A DPMŽ sa chce v budúcnosti orientovať najmä na trolejbusy, keďže sú ekologickejšie. Mesto vidí budúcnosť verejnej dopravy v jej zatraktívnení pre cestujúcich. Ako? To vedúci oddelenia dopravy na Mestskom úrade
v Žiline Vladimír Baránek zatiaľ netuší. „Zníženie cestovného alebo skrátenie času prepravy nedosiahneme. Existuje ale spôsob a tým sú akési represie
a obmedzenia pre motoristov, aby sme ich vytlačili z mesta na perifériu a ľudia boli nútení používať MHD, vysvetľuje Baránek a dodáva. „Už na budúci rok by malo vstúpiť do platnosti Všeobecno-záväzné nariadenie mesta, v ktorom bude vjazd do určitých zón a ulíc v Žiline
v niektorých častiach dňa spoplatnený, čím odradíme časť vodičov od vstupu do úzkeho centra.“ Mesto vidí budúcnosť aj v železničnej trati do Rajca. „Železnica prechádza stredom Žiliny a to treba využiť a vybudovať ešte aspoň dve zastávky,“ myslí si Baránek. Zatraktívniť verejnú dopravu by malo aj vybudovanie tzv. prestupných bodov, aké sú
v súčasnosti len na stanici alebo pod Solinkami, kde sa spájajú všetky druhy dopravy na jednom mieste. Takýchto bodov potrebujeme v Žiline viac, zhodli sa na záver diskusie na radnici pozvaní hostia.
