Hana Lukšů
Programová manažérka a lektorka voľnočasových
vzdelávacích programov pre deti a mladých ľudí
v kultúrnom centre Stanica
Vek: 30
Rodáčka: Žilina
Znamenie: medzi Váhami a Škorpiónom
Stav: slobodná
Deti: ešte nemám, ale sú vítané...
Životná dráha: Vyrastala som s bratom v šťastnej rodine v „socíku“ 80-tych rokov na Vlčincoch, neskôr na Solinkách, v 90-tych rokoch som zmaturovala na gymnáziu Hlinská a hneď potom sme sa celá rodina odsťahovali do južných Čiech. V Olomouci som vyštudovala sociológiu a sociálnu prácu. Do Žiliny to bolo odtiaľ bližšie ako k našim, takže som sa sem postupne zasa presťahovala. Školu som takmer nedokončila, lebo do termínu posledných štátnic zo sociológie mi búrlivo zasiahlo obdobie zakladania Ateliéru Truc sphérique. Tento priestor bol zárodkom vtedy ešte netušenej Stanice.
Medzníky v živote: Všetky stretnutia s ľuďmi, ktorých považujem za priateľov a s ktorými som prešla, alebo stále prechádzam nejakú časť svojho života, prvé samostatné bývanie a prvá práca, pri ktorej som vydržala až doteraz.
Záľuby: Akékoľvek „výtvarníčenie“, divadlo alebo film, príroda, moja mikrozáhradka za domom, prechádzky s naším psom a víkendové výlety na chalupu.
Najväčší životný úspech: V roku 1990 som cvičila na poslednej celoštátnej spartakiáde v Prahe (to bol pokus o vtip, pretože
v tridsiatke ma nebaví na takúto otázku odpovedať)
Najväčší pozitívny zážitok: Zážitok mám vždy, keď celou svojou bytosťou cítim a viem, že je všetko tak, ako má byť.
Najväčšmi mám rada: Situácie okorenené humorom alebo
poetikou a v samote stavy tichej radosti.
Najväčšmi neznášam: Keď musím niečo urobiť narýchlo
a v strese.
Čo považujem za svoj najväčší klad: Mávam inšpiratívne nápady, a keď sa nejaký rozhodnem realizovať, tak viem byť dostatočne vytrvalá.
Najväčšia chyba: Občas prepadnem pocitu, že som na všetko sama.
Čo o mne ľudia nevedia a mali by: Mám bohatý repertoár odpovedí na takmer všetky vyššie položené otázky a nie som si istá, či som zvolila tie správne.
