Súhlasíte s tvrdením, že cyklistika je životný štýl? - Ako sa to vezme, ale priklonil by som sa k názoru, že cyklistika je súčasťou zdravého životného štýlu, ktorý dnes patrí k tejto spoločnosti. Ide predovšetkým o podporu aktívneho spôsobu života, kam patrí i cyklistika. Kedy vás prvýkrát chytila za srdce? Spomeniete si na váš prvý bicykel? - Prebiehalo to automaticky, veď asi každé malé dieťa u nás jazdilo na bicykli. Mal ho každý, tak som ho chcel aj ja. Je zvláštne, že keď ľudia dospejú, tak tento dopravný prostriedok opúšťajú. Ale na prvý bicykel si spomínam dobre. Rodičia mi ho kúpili v Prahe, keď som mal štyri roky. Bol malý a modrý. Ste hlavný koordinátorom rozvoja českej národnej cyklistickej stratégie. Odkedy sa angažujete? - Od študentských čias, diplomovú prácu som robil na tému cyklistickej dopravy. Písal sa rok 1993. Po škole ma zobrali na Mestský úrad v Olomouci, kde som sa zasa venoval cyklistike. No a v roku 1997 ma prijali do Centra dopravného výskumu s tým, aby som v Čechách začal pracovať na rozvoji cyklistickej dopravy. Aké sú vaše najvýraznejšie úspechy, ktoré ste dosiahli v tejto oblasti? - Otázka je, čo spoločnosť považuje za úspech... Ja si najviac vážim, že som si v Čechách vybudoval pozíciu muža, ktorého síce niektorí považujú za blázna, no možno mu dôverovať. Je na neho spoľahnutie, je profesionál, rozumie svojej práci a robí ju celým srdcom. Vďaka tomu som nadviazal s mnohými politikmi, úradníkmi aj ďalšími ľuďmi skutočné priateľstvo a vzájomný vzťah dôvery. Toto považujem za skutočný úspech. A nezanedbateľné je, že aj vďaka tejto pozícii potom máte možnosť určité veci nepriamo ovplyvniť. Slovo „nepriamo“ naznačuje, že moje úspechy nie je vidieť. Som súčasťou povedzme pomyselného tímu, kde má každý svoju špecifickú funkciu. Radujeme sa z úspechov spoločne. Minulý týždeň sme otvorili prvú etapu cyklotrasy na Orlicko-Třebovsku. Celkové náklady na jej vybudovanie boli 130 miliónov českých korún. Do konca roka vybudujeme ešte viac ako 30 kilometrov nových cyklotrás. To je úspech. Čaká nás ešte čerpanie zo štrukturálnych fondov, a keď to zvládneme, tak si povieme, že sme urobili veľa pre rozvoj cyklistickej dopravy. Potom vám poviem, že som so svojím pomyselným tímom dosiahol najväčší úspech. Poznáte vášho kolegu na Slovensku? Keby ste mali porovnať naše dve krajiny pri budovaní cyklistickej dopravy, aké slová by ste zvolili? - Jednoznačne smútok alebo ľútosť. Možno je môj pohľad skreslený a subjektívny, ale niekoľkokrát som na Slovensku bol. Rokoval som s mojimi kolegami, starostami a môžem vám povedať, že keby som bol cyklokoordinátorom na Slovensku, tak by som taký úspešný nebol. U vás je cyklistická doprava riešená na príncípe „ad hoc.“ V porovnaní s nami budujete jednoznačne menej cyklistických trás. V Žiline máme minimum cyklistických chodníkov. Ak sa chcú cyklisti prepravovať po meste, tak by to mali robiť v hlavnom dopravnom priestore cesty, prípadne krajnici. V súčasnej dopravnej situácii v Žiline nie je ľahké jazdiť na bicykli. Na chodníku však jazdiť nemôžu. Existuje pre nich nejaké východisko z tejto momentálnej situácie? - Pokiaľ nemá mesto Žilina spracovaný generel cyklistickej dopravy, tak by to malo urobiť. Takýto koncepčný materiál by potom prispel k tomu, aby sa cyklistická doprava stala rovnocennou a integrálnou súčasťou dopravného systému, kde budú riešené vyššie uvedené problémy. Cyklopruhy, cyklochodníky, cyklotrasy a cyklomagistrály sú symbolom bezpečnosti pre cyklistov. Máte pocit, že to predstavitelia samosprávy dostatočne chápu? Prečo cyklistika u nás stagnuje? - Všetko je o ľuďoch, či už u vás alebo u nás. Niekde to nechápu vôbec, inde je situácia veľmi priaznivá. Kľúč k úspechu vedie cez nájdenie politika, ktorý to chce pochopiť a následne podporiť. Možno preto cyklistická doprava na Slovensku stagnuje, že kľúčových politických osobností máte málo. Ďalším predpokladom úspechu je, aby na úrade bol osvietený úradník, ktorý vníma trendy poslednej doby. A opäť je to len o ľuďoch. Mojou snahou je viesť dôkladnú osvetovú činnosť o nových trendoch. Snáď sa mi to v tomto zmysle práce darí. Pozdĺž cesty medzi dvoma žilinskými sídliskami Solinky a Vlčince je jedna cyklistická trasa, ale to je na 80-tisícové mesto všetko. Aká je situácia v českých mestách s podobným počtom obyvateľov? - U nás štát a župy nezabúdajú na podporu výstavby cyklotrás. Napríklad tento rok investoval štát 170 miliónov a ďalšie zdroje sú zo žúp. Olomoucký kraj uvoľňuje ročne 15 miliónov korún na projektové dokumentácie. Cyklisti sú slabší voči autám, ale silnejší voči ľuďom na chodníkoch a v pešej zóne. Ako tento začarovaný kruh riešite v Čechách? Aj u vás je zákaz jazdiť na bicykli na chodníkoch a v peších zónach? - Vždy je nutné postupovať prípad od prípadu. Nemáme problém pustiť cyklistov do peších zón alebo na chodník. Stačí len osadiť vhodné dopravné značenie. Samozrejme, je nutné mať k tomu vhodné priestorové parametre. V Žiline by som neodporučil cyklistov v pešej zóne od nádražia k námestiu. Tam ten priestor nie je. Na druhej strane - v Košiciach námestie vyriešili naozaj skvele i vo vzťahu k cyklistom. Je to znovu o hľadaní kompromisov. Aj toto je otázka, ktorá sa dotýka generelu cyklistickej dopravy mesta. Pokutujú českí policajti cyklistov na chodníkoch? Ak áno, tak aká je výška pokuty? U nás je to priemerne 1000 korún. - Viete, že to ani neviem. Ako funguje u vás spolupráca mestskej a regionálnej samosprávy, neziskových organizácií a záujmových cyklistických skupín pri presadzovaní budovania cyklotrás? Povedal by som, že práve na tejto myšlienke stojí a padá naša národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy. Mojou úlohou je zabezpečovať väzby medzi danými subjektami a sprostredkovávať im partnerstvo. Aj u cyklistiky platí, že pokiaľ ju budeš presadzovať sám, tak neuspeješ. Pokiaľ sa spojíš, tak tvoje šance vzrastú. Spomeniete si na jedno české a jedno slovenské mesto, kde majú ústretový vzťah k cyklistike? - Podľa môjho názoru je to Uničov a Prešov. Kedy ste naposledy sedeli na sedadle bicykla? - Včera. Inak jazdím na bicykli pravidelne do práce šesť kilometrov tam a šesť späť. Keď prší, tak idem autobusom.