Na festivale sa hlavne pracovalo

Sedemdesiatšesť mladých ľudí nastúpilo minulý piatok krátko po 17.00 hod. do pripravených autobusov, aby sa zúčastnili netradičného filmového festivalu s názvom Kinobus. Aj jeho tretí ročník zorganizovalo Kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie. Takmer s

tovka divákov počas troch dní objavovala staré opustené kinosály, ale aj stále fungujúce kiná v okolí Žiliny - vo Veľkom Rovnom, Makove, Oščadnici a Kysuckom Lieskovci. Zabudnuté dedinské kiná opäť ožili a do tých funkčných po dlhej dobe zavanul nový svieži vzduch. Diváci si v nich pozreli desať celovečerných filmov, päť krátkych filmov, tri divadelné predstavenia i koncert skupiny Vrbovskí víťazi. Hlavnou témou festivalu bola tento rok práca vo všetkých svojich podobách. „Je zaujímavé, čo všetko sa ukrýva pod slovom práca a že prácou môže byť aj samotné hľadanie práce, športovanie či pozeranie filmu,“ hovorí riaditeľ festivalu Martin Krištof. „Dokonca aj absolvovanie festivalu bola svojím spôsobom práca. Chceli sme upozorniť na čo najviac podôb slova práca, ktorej význam nadobudol v poslednom storočí úplne nové dimenzie.“ Účastníci festivalu sa teda venovali najmä práci. Pozerali sa na ňu v kachliarskej dielni vo Veľkom Rovnom, stavali ihrisko v Makove a čistili rieku Kysuca. Chuť do práce im nezobralo ani nevľúdne usmoklené počasie. Pozerali sa na ňu aj vo filme rakúskeho autora Michaela Glawoggera Robotníkova smrť. Nešlo o žiadny propagandistický film z čias štátneho socializmu, ale o umeleckú snímku s bohatým vizuálom a hudbou, ktorá predstavila niekoľko obrazov z robotníckeho života v 21. storočí. V „piatich kapitolách“ poukázal na obrovskú priepasť medzi všeobecnou predstavou o práci a realitou, ktorú denne prežívajú robotníci. V Oščadnickom kine Svet zasa diváci nazreli do sveta priemyselnej výroby potravín a vyspelého poľnohospodárstva vo filme ďalšieho rakúskeho autora nazvanom Chlieb náš každodenný. Film plynul bez komentára, len v rytme bežiacich pásov a obrovských strojov. Celkom opačne, plné slov, ako inak o práci, vyzerali divadelné predstavenia v starom oščadnickom kine príznačne nazvanom U drevorubača v podaní českých divadelníkov, ale aj žilinských gymnazistov z Hlinskej. O zábavu sa počas presunu v autobuse starala už osvedčená hudobná zostava MATAPA zo susednej českej republiky. Spalo sa najradšej v spacákoch. Niektoré filmy si prišli ich autori osobne uviesť. Trojdňový výlet, kde ľudia platili, aby mohli pracovať, končil v nedeľu v Kysuckom Lieskovci. Tu si pracujúci „festivaláci“ vypočuli prednášku o práci a potom opäť pracovali, tentoraz umelecky, s drôtom. Riaditeľ kultúrneho centra Stanica Marek Adamov na záver zhodnotil festival takto: „Jedným zo zámerov festivalu bolo oživiť staré kinosály a vyviezť kultúru mimo centrá miest, čo sa aj tento rok podarilo. Aj toho roku mali obyvatelia obcí, ktoré sme navštívili, na rozdiel od mestských festivalových hostí voľný vstup na všetky projekcie aj divadelné predstavenia.“ Ak vás zaujala práve táto informácia a kinobus vás tento rok obišiel, môžete sa pripraviť na budúcoročné leto, kedy vyštartuje opäť. My vás o tom budeme informovať.

Na festivale sa hlavne pracovalo

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

Blogy SME

Dobrú chuť Poprad

Blogy SME

Na festivale sa hlavne pracovalo

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?