Diskusie o tom, či obrancovia Pečálka (vpravo) a Szórád (vľavo) plnohodnotne nahradia zabehnutú dvojicu Vomáčka – Hubočan, prebiehali odvtedy, ako bolo jasné, že Vomáčka nenastúpi kvôli dvom žltým kartám a Hubočan kvôli zranenej sánke. „Zveličili to novinári. My sme verili aj Máriovi Pečálkovi aj Csabovi Szórádovi. Oni patria do kolektívu a odohrali výborný zápas. Snažili sme sa hrať našu hru a bolo na Slavii, čo nám dovolí. V druhom polčase zhustili stredné pásmo, ale aj tak si myslím, že sme boli celý zápas lepším mužstvom,“ povedal žilinský stredopoliar Róbert Jež, ktorý hýril aktivitou a mal aj niekoľko gólových príležitostí. „Je škoda, že sme nepremenili aspoň jednu zo šancí. Na druhej strane sme gól nedostali, takže Slavia to bude mať doma s nami ťažké. Asi mi nebolo súdené streliť gól. Aspoň jednu z tých mojich šancí som mal využiť,“ pokračuje Róbert Jež, ktorý má skúsenosti z českej ligy, hrával v Plzni a v Příbrami. Žilinskí obrancovia si na ihrisku rozumeli. „Tréner nás hlavne upozorňoval, aby sme boli disciplinovaní a nepúšťali sa do nejakých bezhlavých súbojov, aby sme si držali svoje priestory. Ja dúfam, že sa nám to podarilo splniť. Slávistický kapitán Vlček je určite nepríjemný útočník, má toho dosť za sebou, snažili sme sa ho nespustiť z očí. Každý má sen zahrať si v Lige majstrov, sú to pre mňa obrovské skúsenosti,“ konštatuje žilinský zadák Mário Pečálka. Až na pár zaváhaní pôsobil isto aj nový muž v žlto-zelenom drese, Csaba Szórád. V stredu hral prvýkrát na domácom trávniku. „S Pečálkom sa hralo dobre, dohodli sme sa. On išiel do súboja, ja som ho istil. Boli sme dohodnutí,“ hovorí obranca Szórád, ktorý prišiel na sever Považia z Nitry. Jeho kolega z obrany Mário Pečálka označil výsledok ako dobré východisko pred odvetou, aj keď sa nedal skryť mierny smútok z toho, že Žilinčania v stredu nestrelili aspoň jeden gól.
