h, ktorí museli poriadne siahnuť do svojej peňaženky, aby diela týchto umelcov dali zlikvidovať.
V slovníku pod slovom „grafity“ nájdeme vysvetlenie, že ide o umenie zaoberajúce sa maľbou písmen sprejom na stenu. Je to vraj skrášlenie plochy istými kresbami alebo nápismi rôznych farieb pomocou spreja. Stojí tam však aj to, že by sa nemal robiť na historických budovách a iných pamiatkovo-cenných miestach, ale na šedé mosty a bezfarebné plochy....
Počas festivalu alternatívnej hudby Beskyd Summer 2007, ktorý sa konal v Čadci v piatok 29. júna, sme sa stretli s tromi sprejermi, ktorí tu predvádzali svoje umenie. Slivkáč, Josko a Wonder sú traja Kysučania, ktorým takisto učarovali grafity. Vravia, že ide vlastne o znázornenie písma podľa vlastnej fantázie, vlastného štýlu. Ich najväčším problémom, rovnako ako aj ich kolegov, je nedostatok plochy. V Čadci ukázali svoje nadanie vďaka festivalu, povoleniu mesta i tomu, že im istá firma v rámci sponzorského daru poskytla veľké drevené tabule. Dozvedáme sa, že používajú špeciálne rýchloschnúce spreje. Keďže v Čadci, ako vravia, nenašli priaznivé odozvy, aby sa mohli venovať svojim aktivitám, chodia maľovať do Žiliny, Banskej Bystrice a iných väčších slovenských miest. Pravidelne sa zúčastňujú na stretnutiach sprejerov - „graffiti jam“. A čo ich láka? Napríklad ísť si zamaľovať do New Yorku, kde toto umenie v 70-tych rokoch vzniklo a ktorý sa považuje za akúsi „Mekku“ sprejerov. Čo sa týka Európy, vybrali by sa do európskych centier Berlína a Paríža, kde vraj majú umelci tohto druhu oveľa väčší priestor na sebarealizáciu, než je tomu na Slovensku. Zaujímalo nás aj to, či má obyčajný človek šancu niečo z nápisov, ktoré oni stvoria, prečítať. Odpoveď bola záporná. Vyšlo nám to tak, že zrejme vedia čítať len „medzi sebou“. Zašli sme ešte hlbšie a chceli vedieť, či sa dá takto napísať aj nejaký ucelený text. Josko vraví, že napríklad v Amerike, keď na sídlisku zomrie nejaký mladý chalan z „partie“, pomocou grafitov mu napíšu odkaz: „Odpočívaj v pokoji“, ktorý je venovaný len jemu. A kde sa najbližšie naša trojica kysuckých sprejerov chystá? Vraj rokovali so starostom Starej Bystrice, aby im ponúkol voľajaký pľac, kde by sa mohli realizovať. Keď neuspejú, najbližšie sa stretnú s kolegami v Nitre. Slivkáč, Josko a Wonder prízvukujú, že nepatria k tým, ktorí by robili ľuďom škodu na majetku. Keď odchádzame, ešte kričia, až napíšeme, že väčšina z mladých ľudí, ktorí sa venujú grafitom, nepije ani nedroguje. Nuž, vidíte, celkom slušní mladí ľudia. Niektorí. Keby všetci, naše železnice ale i ďalší „postihnutí“ ich tvorbou by mohli oveľa spokojnejšie spávať.
