Čakajú šťastnú udalosť

u mamku a otca, potrvá im to dobrých pár rokov.
„Ani presne nevieme, koľko Tonka nakládla vajíčok. Tri spadli z police dole a sú beznádejné stratené,“ vysvetlila nám pri teráriu s hadmi riaditeľka CVČ Alena Štolfová. Má však radosť, že jej kolegovia vymysleli zariadenie, ktoré v teráriu udržuje potrebnú teplotu a vlhkosť, čím sa zvyšuje počet živo vyliahnutých mláďat.
V tejto minizoologickej záhrade je stále živo. O zvieratká sa poctivo starajú členovia prírodovedeckých krúžkov. Cez prázdniny ich musia zaskočiť interní aj externí pracovníci CVČ. Zastihli sme tam Vlada Kubicu, ktorý sa práve chystal na kŕmenie obyvateľov stanice. Z klietky ho zvedavo pozorovala opica Julka a čakala, kedy sa aj jej ujde kúsok salámy, ktorú práve krájal. Ochotne nám však ukázal dikobraziu rodinku, fretky, činčily, nutriu a ostatné zvieratká, ktoré na stanici chovajú. A tie sa tvárili, akoby ich naša návšteva potešila. Zajačiky vykúkali z klietok, papagáj sa hlasno predvádzal, len aby sme si ho všimli.
Vo vonkajšom výbehu sa, aj napriek vytrvalému dažďu, prechádzali kačice, dve vietnamské prasiatka a biela kozička s hnedým capkom. „Ten je tu nový, chceme trochu rozšíriť stádo. Ale ešte je veľmi mladý. Veliteľkou vo výbehu je však rozhodne koza,“ zasmiala sa Alena Štolfová a porozprávala nám, ako kozička všetkých diriguje a robí so svojimi spolubývajúcimi poriadky. Vraj, keď sa im podarí dostať z výbehu, dokáže ich pekne, krásne nahnať späť. „Niekedy mám pocit, že na nich dokonca žaluje,“ dodala riaditeľka s úsmevom.