Z kúpania si okrem zážitkov priniesli aj kožnú chorobu. Všetci mali po tele ervené svrbiace vyrážky. Dvanásroný Patrik bol dokonca hospitalizovaný v žilinskej nemocnici a ani doktori nevedeli uri diagnózu. Lákajúcich vodných plôch je pritom množstvo.
V rámci Slovenska bolo pre tento rok vyhlásených 38 prírodných rekreaných lokalít. Legislatíva je prísna, o om svedí aj fakt, že v žilinskom kraji je vyhlásená iba jedna takáto lokalita – Liptovská Mara pri obci Liptovský Trnovec, iže jediná prírodná pláž v kraji, kde sa môžete oficiálne kúpa.
Kontrolu kvality vody v takýchto lokalitách a na umelých bazénoch vykonáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Problém nastáva pri ostatných vodných plochách. Obúbené sú rôzne štrkoviská, jazerá, potoky a rieky. Vodu v nich nikto nekontroluje, kúpanie je v nich na vlastné riziko, alebo je zakázané. Zákon o verejnom zdravotníctve hovorí, že ak vodná plocha nie je prevádzkovaná ako prírodné kúpalisko, vlastník pozemku, na ktorom sa táto nachádza, je povinný vyznai na viditenom mieste zákaz kúpania.Milovníci letných vodných radovánok si teda môžu vybra. Oga Loncková, vedúca odboru hygieny životného prostredia RÚVZ v Žiline hovorí: „Ak niekto využíva iné ako schválené prírodné lokality, kúpe sa tam na vlastné riziko. Toto nie je v kompetencii orgánu na ochranu zdravia.“ Rovnako obúbené sú umelé bazény na kúpaliskách. Kvalitu vody musí sledova prevádzkovate. „Ku dnešnému du sme odobrili kvalitu vôd na kúpaliskách v Byti, v Stráavách, Rajci a v Rajeckých Tepliciach. Vonkajšie bazény Mestskej krytej plavárne v Žiline dostali súhlas na prevádzku minulý piatok,“ dodala Loncková. Najastejším problémom prírodných kúpalísk sú cyanobaktérie so schopnosou tvori vodný kvet, riasy. V bazénoch to môžu by améby.
Osviežujúci kúpe sa oplatí prehodnoti. Minimálne poda farby, vzhadu a zápachu vodnej plochy.
