Myšlienku inicioval poslanec Mestského zastupiteľstva v Čadci za KDH Milan Gura. Petíciu za zriadenie cirkevnej školy podpísalo takmer 7-tisíc občanov. V zastupiteľstve dostala cirkevná škola zelenú na základe hlasovania dvanástich poslancov. Tí zrušili pôvodné uznesenie minulého zastupiteľstva, na základe ktorého by mali v budove školy vytvoriť byty pre mladé rodiny a zároveň poverili primátora mesta Jozefa Vrážela, aby vstúpil do rokovaní s Biskupským úradom v Nitre o zriadení cirkevnej školy.
Niektorí poslanci majú voči takémuto kroku výhrady. Tvrdia, že zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktoré je nevýhodné pre mesto. Argumentujú skutočnosťou, že mestský rozpočet takto príde
o 13 miliónov korún na rok. Základnú školu totiž z financií, ktoré na to poukazuje štát, platí mesto. Na jedného žiaka je to približne 26 000 korún ročne. Ak by mesto školu vyradilo zo siete a žiaci by prešli do iných škôl v meste, peniaze by do rozpočtu prišli. V prípade cirkevných škôl je to však inak. Financie by namiesto mesta dostala cirkev. „Ľudia by sa mali dozvedieť aj túto skutočnosť. Zriadenie cirkevnej školy je dobré, ale v takomto prípade si to odnesú občania. V rozpočte bude totiž menej peňazí a je to dôsledok takýchto rozhodnutí. Možno nebude na prímestské školy, mesto nebude môcť v takej miere podporovať šport, či futbal,“ uviedol Čadčan, ktorý si neželá byť menovaný. Podľa neho takto cirkev získa historickú budovu v centre mesta, ktorú chce najskôr do dlhodobého prenájmu a neskôr odkúpiť.
Poslanci minulého zastupiteľstva sa rozhodli školu zatvoriť. V meste je 2 600 školopovinných detí. Základné školy však majú dohromady kapacitu až 5 400 miest. Škola Andreja Hlinku z nich mala najmenej kmeňových detí, len 150. Tí by potom plynulo prešli na iné školy a v historickej budove chcelo mesto vybudovať byty pre mladé rodiny. S tým ale ľudia nesúhlasili.
Milan Gura hovorí, že cieľom transformácie školy nie je, aby mesto prišlo o peniaze z normatívu. „Mesto malo v prvom rade urobiť riadnu transformáciu školstva. Sám som bol vždy za to, aby sa so školami v Čadci urobil poriadok na 10 – 15 rokov dopredu tak, aby to malo význam. Nie je správne rušiť školu, ktorá sídli v historickej budove, nemá úbytok žiakov, je zdravá a môže ďalšie roky fungovať bez toho, aby ju mesto muselo podporovať. Za posledných 15 rokov totiž do nej z kapitálových výdavkov sa neinvestovala ani koruna,“ hovorí Gura. Podľa jeho slov sú v Čadci školy, ktoré sú v horšom stave a majú nedostatok žiakov. „Myslím si, že mesto by malo zachovať súčasný počet škôl. Predvolebné sľuby treba dodržiavať, a preto nepodporím žiadne hlasovanie o zrušení škôl v meste Čadca,“ dodal. Myslí si, že hlasovanie o vyradení školy zo siete bolo chaotické a poslanci nemali k dispozícii potrebné materiály. „Okrem toho zastupiteľstvo nemôže hlasovať o zrušení školy. Môže iba požiadať ministerstvo školstva o jej vyradenie zo siete škôl. Osobne by som podporil každú zmenu, ktorá podporí to, aby škola fungovala v prospech žiakov a rodičov. O vedení školy rozhoduje zásadne zriaďovateľ a tým v tomto prípade bude Biskupský úrad v Nitre,“ povedal. Gura na záver dodal, že je prekvapený, že každý poslanec v zastupiteľstve hovoril o kresťanstve. „Augustín Hriadeľ z Biskupského úradu povedal, že kresťanstvo sa dokazuje nielen rečami, ale aj konkrétnymi skutkami,“ povedal Gura narážajúc na tesný pomer hlasovania poslancov.
Primátor mesta Čadca Jozef Vrážel hovorí, že pokiaľ nie je rozhodnuté o vyradení školy zo siete, nemôže sa vyjadrovať k ďalšiemu postupu. „Konali sme v súlade s uznesením zastupiteľstva z 30. marca. Materiál sme predložili na ministerstvo školstva a to rozhodne o vyradení školy zo siete. Poslanci na poslednom zastupiteľstve zmenili uznesenie, ktoré hovorí o využití budovy školy po jej vyradení zo siete,“ uviedol Vrážel. V Čadci tak pravdepodobne vznikne od 1. septembra cirkevná škola. „Ak tomu nebude brániť nikto z mestského úradu, cirkevná škola tu bude,“ dodal na záver Milan Gura.
