Najrizikovejšou skupinou, podľa psychológov, sú ženy po štyridsiatke, či už slobodné, rozvedené i vdovy s deťmi, ktoré už odrástli a osamostatnili sa. Svoje o tom vie aj výtvarníčka z Ružomberka Jarmila Filová. Možno práve jej povaha, spolucítenie s ostatnými, ale aj organizátorské schopnosti ju asi pred dvoma rokmi priviedli k tomu, že v Ružomberku založila Klub osamelých sŕdc. Dobrovoľné združenie ľudí, ktorí sa nachádzajú v podobnej životnej situácii, ľudí, ktorí žijú, ale napriek tomu cítia potrebu spoločensky žiť, hľadajú si nejakého partnera či kamaráta. „Stretávame sa sporadicky, doteraz sme mali sedem stretnutí. Miesta sa niekoľkokrát menili, dnes je s priestormi všeobecný problém. Naposledy sme zakotvili v kaviarni v centre mesta. Vyzerá to tam celkom fajn, je tam veľmi príjemné prostredie. Zmestí sa tam asi sto ľudí,“ predstavuje klub jeho šéfka Jarmila. Na klubové stretnutia chodieva v priemere 30 ľudí, niekedy viac, niekedy menej. „Niektorí chodia na každé stretnutie, prichádzajú však aj noví ľudia, ktorí sa o našom klube dozvedia, ale aj páriky, ktoré sa medzi nami zoznámili,“ dodáva Jarmila.
Ona sama je slobodná, má jedno dieťa, ktoré je však už samostatné. Pracuje v slobodnom povolaní. Keď sa presťahovala do Ružomberka stratila všetky kontakty, odrazu nemala prakticky nikoho. Až vtedy prišla na to, že nové kontakty sa vo vyššom veku nadväzujú veľmi ťažko. A zvlášť žene. „Myslím si, že muži to majú oveľa ľahšie. Hoci hovoríme, že žijeme v emancipovanej spoločnosti, nie je to celkom tak. Ľudia na ženy po štyridsiatke, ktoré si prídu samy sadnúť do kaviarne alebo sa samy vyberú na dovolenku, pozerajú veľmi čudne. Práve z toho vznikajú depresie, ľudia nevedia prekonať samotu. Dozvedela som sa, že podobný klub existuje v Poľsku, tak som sa rozhodla, že vyskúšam niečo aj u nás,“ spomína na začiatky Klubu osamelých sŕdc Jarmila Filová. Hoci si v klube ešte žiadnu vážnejšiu známosť nenašla, nemá s tým problémy. Úplne ju uspokojuje to, že pomáha druhým. „Som veľmi spoločenská, mám z klubu veľmi dobrý pocit. Možno na začiatku bola snaha riešiť môj vlastný problém osamelosti, ale teraz sa situácia zmenila,“ vyznáva sa Jarmila.
Postavenie ženy bez partnera a nadväzovanie nových vzťahov je podľa jej názoru veľmi problematické. „Kdesi som čítala, že celý život je obrazne jedna dlhá úsečka. Až deväťdesiat percent z nej, teda celkového šťastia, tvoria vzťahy. Tých ostatných desať percent to sú naše schopnosti a zručnosti. Z toho jednoznačne vyplýva, že aj po štyridsiatke sa stále musíme usilovať o nové a kvalitnejšie vzťahy,“ hovorí Jarmila Filová. A práve k tomu dávajú príležitosť aj kluby, ako je ten ružomberský.
„Sme také voľné združenie, nemám v obľube všelijaké papierovačky. Na stretnutia chodievajú ľudia z okresov Liptovský Mikuláš, Martin, Ružomberok, Dolný Kubín, Žilina, ale aj z Kysuce, i z ďalších miest, keď sa o tom dozvedia. Jeden pán chodieva dokonca až z Východnej,“ priblížila nám Jarmila ďalší fakt z činnosti klubu. Obvykle prichádzajú ľudia, ktorí prekročili štyridsiatku, vyšší vek však nie je výnimkou. „Pani Irenka má už 65 rokov a je to pravá dáma. Všetci ju majú veľmi radi, páni sa predbiehajú, aby získali jej priazeň a mohli si s ňou zatancovať. Minule sme na klubovom stretnutí tancovali až do pol druhej rána,“ usmiala sa pri spomienke Jarmila. Veru tak, tanec je v klube obľúbenou zábavou. Nečudo, veď na každom stretnutí hrá pre dobrú náladu živá muzika. Vyjsť z ulity osamelosti je pre mnohých ľudí veľmi ťažké. Rozhodne však treba ten prvý krok urobiť. „Účasť na klubovom stretnutí je v podstate jeden z najlepších spôsobov. Každý, kto hľadá východisko zo samoty, sa tam ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí majú skoro rovnaký osud,“ je presvedčená Jarmila Filová. A neubránila sa smiechu, keď spomínala na nerozhodných, ktorí síce do Ružomberka prišli, ale nenašli odvahu vojsť do kaviarne a radšej sa prechádzali po parku. „Musela som ich doslovne za ručičku doviesť medzi nás.“
A aké je ďalšie krédo Jarmily Filovej? „Človek v našom veku nesmie strácať nádej, že nájde lásku. V klube vidím, ako ľahko ľudia nadväzujú kontakty, lebo ich ženie túžba po kvalitnom vzťahu. Sú to zrelé srdcia, ktoré dobre vidia a dobre cítia silnú potrebu lásky. Tá je najsilnejšia.“ Ale nezanedbateľné sú aj kamarátske a priateľské vzťahy, ktoré v klube vznikajú. „Kamarátstvo a priateľstvo sú rovnocenné s láskou, aj keď nevibrujú dušou. Sú však veľmi dôležité. Je to taká „každodenná polievka pre dušu“. Je dobré vedieť, že máte dobrého kamaráta, ktorému môžete hocikedy zatelefonovať, že máte kamarátku, s ktorou si môžete ísť sadnúť na kávu a poklebetiť, alebo stráviť víkend v horách s dobrými priateľmi,“ to je ďalšie vyznanie Jarmily Filovej.
Aj ona má veľkú radosť z toho, že v ružomberskom Klube osamelých sŕdc vzniklo veľmi veľa vzťahov. Veľmi kvalitný je medzi Edkom a Evkou. Trvá už viac ako rok. Rovnako aj Pavol z Ružomberka si našiel veľmi milú dámu zo Žiliny. A na obzore je už aj jedna svadba. Pripravuje sa na ňu Janko Lešák (44), stolár z Oravskej Lesnej, ktorý si zoberie krásnu slečnu Gitku z Ružomberka. „A vznikli aj ďalšie a ďalšie vzťahy. Niektoré stále evidujeme, iní sa z klubu vytratili a nemáme o nich informácie. Sú však aj takí, ktorí sa do klubu vracajú,“ konštatuje Jarmila. Verí, že aj osamelí ľudia zo Žiliny a z okolia, dokážu prelomiť ľady, prídu niekedy do Ružomberka na stretnutie Klubu osamelých sŕdc, zabavia sa pri muzike skupiny Milan, programe, zábavných súťažiach a všetko z nich spadne. „Ani by ste neverili, aké pekné ženy chodia na naše stretnutia. Posedíme, pokecáme, posťažujeme sa na deti. Naše rozhovory nemajú konca kraja. Stretnutia majú skutočne vysokú spoločenskú úroveň,“ srdečne pozýva Jarmila Filová.
