O príčinách zostupu, ako aj o ďalšom smerovaní mužského volejbalu v Žiline, sme sa rozprávali so Zdenom Hauerom (na snímke), trénerom žilinských volejbalistov.
Na úvod v skratke môžeme sa pozrieť na príčiny vypadnutia žilinských volejbalistov z extraligy?
Do československej extraligy sme postúpili v roku 1986. Dnes je rok 2007, to znamená, že zhruba po
21 rokoch sme z tej ligy vypadli. V čom hľadať hlavné príčiny? Určite sú to, tak ako sa dnes v športe všeobecne rozpráva, financie. Ale osobne si myslím, že to nie je ten hlavný problém. Samozrejme, že dnes je situácia úplne iná, ako pred desiatimi rokmi, keď sme hrávali vo veľkej športovej hale. Dnes je športová hala predaná, nedá sa tam trénovať. V zimnom období, keď sa hrá volejbalová liga, je tam v priemere päť až šesť stupňov. Pre účely volejbalu je teda nepoužiteľná. Ale vrátim sa späť. Mužské družstvo sa počas niekoľkých predchádzajúcich ročníkov vždy umiestňovalo v spodnej polovici tabuľky. Patrili sme skôr k tým slabším družstvám. Nepamätám si, kedy sme za posledné roky porazili niekoho z prvej trojky. Volejbalová kvalita postupne odchádzala. Neboli tu peniaze na to, aby sa vytvorila skupina niekoľkých profesionálov. Povedzme tréner plus štyria hráči. Dnes sa všetko robí na báze amaterizmu. Peniaze, ktoré hráči dostávajú, sú možno len prilepšením na regeneráciu a stravu. Takže v celom kontexte, ako sa to odvíjalo, toto raz muselo prísť. Pred týmto ročníkom som uvažoval, že mužov do súťaže neprihlásim, lebo už vlaňajšia sezóna sa mi zdala tragická. Mal som pocit, že to nemá význam, ale nakoniec som to urobil. Dohodli sme sa s VKP Bratislava, že nám požičajú troch hráčov na hosťovanie. Myslel som si, že to všetko zvádneme ďaleko dôstojnejšie.
Čo teda plánujete pred budúcim ligovým ročníkom?
Čo sa týka mládeže, tam je to v poriadku. Všetky vekové kategórie postúpili do finálových turnajov majstrovstiev Slovenska. Kadeti skončili druhí, juniori šiesti, žiaci siedmi na Slovensku. Tam to celkom funguje
a je predpoklad, že to bude fungovať aj ďalej. Otázka mužov je ešte na zváženie. Ľudia, ktorí robia okolo volejbalu, by si mali sadnúť a dohodnúť sa, čo urobíme ďalej s mužským volejbalom. Ja vám to teraz neviem povedať. Mám na to svoj názor, ale budúcnosť mužského volejbalu nezávisí len od môjho názoru. Je potrebné, aby sa k tomu vyjadrilo ešte pár ľudí. Druhou vecou je, tých pár ľudí sú asi piati, či šiesti, čo je celá organizačná aj trénerská štruktúra v našom klube. Mimo toho, že máme problém dostať do štruktúr mladých volejbalistov a udržať ich. Nemáme ľudí ani na trénerských postoch.
O celý chod klubu sa stará päť - šesť ľudí, čo je veľmi namáhavé.
Mladí hráči si hľadajú uplatnenie v iných kluboch?
Jedna kategória hráčov sú tí, ktorí odchádzajú na vysoké školy, alebo niekam inam. Druhá kategória po skončení mládežníckeho veku s volejbalom úplne skončí. Ďalšou a veľmi podstatnou vecou je to, že dnes je veľmi málo detí, ktoré spájajú svoju existenciu so športom. Ak dnes chcete niečo znamenať v rámci veľkého športu, tak nemáte čas chodiť ani na strednú, či vysokú školu. Šesť až osem hodín denne sa treba venovať tréningu, či individuálnemu, alebo kolektívnemu. Takisto sú potrebné dlhé hodiny na regeneráciu. Čoraz viac detí má zranenia, ktoré si ja spred dvadsiatich rokov vôbec nepamätám. Na druhej strane, dnešné deti sú oveľa pohodlnejšie.
Kedy začne letná príprava na novú sezónu?
Neviem, zatiaľ sme sa o tom nerozprávali. Ešte dobiehajú niektoré súťaže, žiaci hrajú finále Slovenského pohára. Keď všetko skončí, tak si sadneme a dohodneme sa. Mládežnícke kategórie, budú pokračovať. Začnú v auguste s prípravami, čo bude s mužmi, to sa uvidí.
Jedáleň Domys
Priemyselný park 227
Krásno nad Kysucou