Štartu na vrcholnom európskom podujatí predchádzali zdravotné problémy v zimnej príprave a absentujúca kvalitnejšia chodecká príprava. „Štart chôdze na desať kilometrov bol vo veľkej horúčave, išlo sa na dvojkilometrovom okruhu v centre mesta. Na začiatku sa vytvorila päťčlenná skupina, z ktorej som sa potom so Španielom Juanom Porrasom odtrhol a vytvorili sme si asi 50-metrový náskok. Od šiesteho kilometra Španiel zrýchlil, vytvoril si odstup, ktorý udržal až do cieľa,“ opisuje priebeh pretekov na desaťkilometrovej trati v piatok 18. mája Peter Tichý. So Španielom Porrasom stál na stupňoch víťazov už v roku 1997 na Svetovom pohári v českých Poděbradoch. Tím slovenských chodcov vtedy obsadil druhé miesto za Rusmi, španielske družstvo skončilo tretie. O dva dni neskôr, v nedeľu 20. mája, štartoval pretekár z Kysuckého Nového Mesta na tridsaťkilometrovej trati, kde získal takisto bronz. „Tridsiatka tiež prebiehala v pekelnom teple, hoci v čase štartu bolo ešte príjemne. Sústredil som sa na udržanie tempa, s dvomi Talianmi som sa držal za vedúcou dvojicou Španiela a Nemca. Na moje prekvapenie začali Taliani strácať a ja som sa dotiahol na vedúce duo.“ Peter Tichý sa potom postupne dotiahol na vedúceho Španiela, ktorý však s prehľadom kontroloval svoje vedúce postavenie. Keď videl, že sa na neho Tichý doťahuje, ešte vystupňoval svoje tempo. Dramatický boj sa strhol o tretie miesto, kde nastúpil oddýchnutý Švéd Christer Svensson, ktorý vynechal desaťkilometrovú trať a až v závere sa prepracoval cez Talianov na medailovú pozíciu. Najbližšie čaká Petra Tichého Kysucký maratón, kde by chcel po predchádzajúcich štyroch druhých miestach zaútočiť na zlatú medailu.
