Poskladal ho z darovaných dielov Bohuš Paprčiak a potom k nemu dorobil ešte okienka, dvere, zábradlia, presne tak, ako mu to „naprojektovala“ jeho manželka Emília. „Môj muž pracuje v zahraničí. Domov chodí na pár dní a pri takýchto dielach oddychuje. Keby mal viac času, mohol by tie mlyny robiť aj na objednávku. Ľuďom sa páči a hovoria nám, že môžeme na ňom mlieť obilie alebo brúsiť nože,“ povedala nám. Točiacu sa vrtuľu mlyna nám pridržala jej dcéra, 12-ročná Monika.
