Stalo sa však, že viaceré veci, ktoré sa v lánku vyskytli, boli interpretované nepresne, a tak sa k téme opä vraciame.
Preo ste sa rozhodli ís práve do Indie?
Z mnohých dôvodov, dos som o nej preítal. India je unikátna. Aj v tom, že je to jediná staroveká civilizácia, kontinuálne existujúca do dnešných dní. Dnes tam môžete vidie tie isté rituály, aké tam videl Alexander Veký.
Aká je to krajina?
Krajina extrémov. Takmer ni o nej sa nedá zovšeobecni. Pretože je taká rozmanitá a obrovská. Od himalájskych osemtisícoviek po ryžové políka na teplotnom rovníku. A takéto rozdiely sú tam vo všetkom, v majetkových pomeroch, vo vzdelanosti. V Bombaji sú, napríklad, štvrte, kde sa umiera od hladu a zárove je tam asi 150 odtuovacích kliník. Celý subkontinent spája hlavne náboženstvo.
o vás v Indii najviac upútalo?
Každý de v Indii prináša Európanovi úžasný sled nepredstavitený zážitkov. Od rána do noci. Asi by som ich rozdelil do troch vekých skupín. Prvou by bolo jedlo. Ja osobne si dávam veký pozor na to, o zjem. U nás si už v obchode takmer nemám o kúpi. Ak nechcem jes tie jedy, ktoré nám ponúkajú. To o u nás považujeme za extrémne „bio“ zdravé, to je v Indii ten najbežnejší štandard. Žiadne pesticídy, insekticídy, „éka“, mrazené potraviny, polotovary. Ke si v Indii objednáte ovocný džús, tak chlapík ošúpe ovocie, hodí do mixéra a naleje do pohára. Ke sme chceli mangový džús, vemi sa ospravedlovali, že nemajú, lebo ešte nie je zrelé. A o sa týka chuti, nieo také úžasné som si ani nevedel predstavi. A to som sa považoval za nároného konzumenta. Bohatos výberu je s našimi podmienkami, samozrejme, neporovnatená. A takmer všetko je isté vegetariánske.
Ktorá je tá druhá skupina?
Zvieratá. India je obrovská zoologická záhrada bez klietok. Zvieratá sú úplne všade. Aj v tých najväších mestách vám, napríklad, nad hlavou stále krúži orol. Prídete do chrámu a v jeho strede je slon. Všade sú opice a kravy. Pred vchodom do hlavnej stanice vekého mesta spí pes. Vie, že na nikto nestúpi. V tejto krajine lovek nie je pánom tvorstva, tu sú si udia a zvieratá rovní. To súvisí s treou skupinou – hinduizmom. S tým, že v Indii ešte Boh, i skôr bohovia, nie sú mtvi (aby som parafrázoval Nietzscheho). Svet a spolonos sa ešte nestihli rozpadnú na separované jednotky riadené prinajlepšom sami sebou, ale ostávajú v pôvodnej jednote všetkých vecí riadené vyššími silami. Je nádherné vidie to v praxi. Vidie šastné davy je pre Európana úplne nový druh zážitku.
Máte aj nejaké negatívne zážitky?
Áno. Je vemi smutné vidie, o do tohto systému, viac-menej harmonicky fungujúceho 4-tisíc rokov, vnáša dnešný globálny kapitalizmus. Televíziu už majú takmer všade a veká kampa, presviedajúca Indiu o tom, aká je strašne zaostalá, ako strašne sa dnes Indovia majú, o všetko si budú musie kúpi na to, aby sa šastnými ešte len stali, sa zaala. Ak chcete ešte zaži Indiu, tak tam treba ís ím skôr. Zajtra môže by neskoro...
Vy ste tam aj fotografovali.
No áno, na prvej ceste 21 a na druhej 42 filmov.
Chystáte aj výstavu?
Áno, máme to s kamarátom naplánované na 1. januára 2043.
To myslíte vážne?
Iste. Fotografiu som študoval na prestížnej vysokej škole v echách a viac než desa rokov som umenie a básnictvo bral smrtene vážne. Až som zistil, že umeniu dnes nikto neverí. V Európe je dnes mtve. V zajatí inštitucionalizmu a tzv. inštitucionálnej teórie umenia. Sme zahlcovaní bahnom nadproduktu. A lia istú vodu do bahna predsa nemá zmysel. Neostáva než tvori pre budúce generácie. Dúfajúc, že tie dospejú k pochopeniu, že úzko chápaný pokrok, slepá viera vo vedu a technológie nám berie ovea viac, než prináša.
Autor: Eva Buová
