„Zberateľstvo je ošiaľ,“ hovorí zberateľ obalov z porciovaných čajov Anton Szaló. Niekto ho získa v detstve, iný až neskôr. Už ako malý chlapec skúšal zbierať, čo sa dalo. Farebné známky, rôzne obaly, zápalkové škatuľky, servítky, pohľadnice i bylinky do herbáru. Dnes má vo svojej viac ako tridsaťročnej zbierke skoro päťtisíc čajových obalov z celého sveta a možno aj z každého kontinentu.
„Kto ma pozná, vie, že som nepísaný čajový a ryžový kráľ. Som totiž zvláštny Slovák. Rodák zo Žiliny. Do pätnástich rokov som žil v Rajci. Mám maďarské priezvisko, ale čaj a ryžu môžem mať aj o polnoci.“ Po skončení vysokej školy v Bratislave vyhral konkurz a získal prácu v Trnave, ktorú má nadovšetko rád. „Žijem tu už tridsaťjeden rokov a prirástla mi k srdcu. Je to pekné a dynamické mesto. Mám tu veľa priateľov, slušnú prácu a najmä rodinné zázemie. Je tu oveľa teplejšie, ako na strednom Slovensku. Trnava je ako malá horúca Kalifornia,“ vraví. Ozajstná zberateľská vášeň ho očarila až na vysokej škole. „Mal som spolužiaka, s ktorým sme prepadli pitiu čaju. Nie však bylinkovému, ani sáčkovému, ale sypanému. Kupovali sme si ho v Tuzexe v Bratislave a v Žiline. Boli to výborné ceylonské a indické čaje, z ktorých som mal viac ako stopäťdesiat krásnych plechoviek. Daroval som ich priateľovi, tiež zberateľovi do Bratislavy.“ Neskôr sa k tomu pridalo fajčenie fajky. „Bolo to pre dobrú chvíľu. Dodnes mám veľa krásnej literatúry o fajkách a tridsaťtri fajok. Po päťdesiatke som fajčenie opustil. Zdravie je len jedno, hoci fajka je tiež láska na dlho.“ Ostal mu čaj, ktorý je jeho celoživotnou láskou. „Keď sme ponocovali v skúškovom období, pomáhal mi. Niekomu vyhovovala káva, ktorá mi krásne vonia. Nikdy som však nevypil ani šálku.“
Jeho zbierka je nevyčísliteľná
Jeho zberateľský obzor sa vyprofiloval akosi sám podľa životného štýlu. „Niekedy si človek v myšlienkach zaspomína na rôzne obaly. V tom je určitý pokrok, dizajn i krása. Povedal som si, že aj tie čajové z hygienicky porciovaných čajov majú niečo do seba. Keď je v zime za oknom mínus pätnásť stupňov, dám si šálku kvalitného nepálskeho čaju, pustím si krásnu muziku a prezerám svoju voňavú zbierku, dokážem sa vyžívať nad dizajnérskym umením.“ Svetové potravinárske spoločnosti zápasia o spotrebiteľa. Vymýšľajú rôzne triky, názvy, obaly a pastvu pre oči. Podľa zberateľa je to podobné aj v tomto čajovom odbore. Mnoho ľudí kupuje výrobok kvôli obalu. „Sáčkové čaje ma neoslovujú. Páči sa mi ich pestrosť, ale pijem ich len vtedy, keď nemám inú možnosť. Väčšinou na služobných cestách alebo návštevách.“ Doma pije zásadne kvalitný sypaný čaj, klasické bylinkové až pri vysokých horúčkach. Za dobrý čaj je ochotný zaplatiť vysoké sumy. „Pil som aj čaj, z ktorého kilogram stojí až štyri tisíc korún. Nie je to bláznovstvo, ale životný štýl. Niekto má miliónové autá, chodí na obedy do cudziny, luxusné dovolenky a ja si kupujem či už doma alebo v cudzine kvalitný čaj. Nevidím v tom nič zlé, v každom z nás je predsa určitý kus blázna.“ Ak by sa niekto pozeral na jeho zbierku očami ekonóma, určite by bol sklamaný. „Neviem ju vyčísliť v korunách, ani v euro. Skutočný zberateľ sa totiž na celoživotný koníček nepozerá cez peniaze. Mohol by som však povedať, koľko ma to stálo. Keď som chcel nejaký sáčok do zbierky, ktorý som ešte nemal, za kus som v reštaurácii dal aj dvadsaťpäť korún. Len, aby mi ho predali. Taký je zberateľský fanatizmus. Čaj je môj životabudič a životný sprievodca. Možno aj vďaka nemu mám stále mladistvý výzor, myslenie a svoje zuby,“ dodáva s úsmevom. Na Slovensku mám určite najväčšiu zbierku, ale už sa ozývajú aj mladší, ktorým rád poskytuje svoje prebytky.
Obaly si vymieňa s najväčším zberateľom z Prahy
„Keby som svoju zbierku stratil alebo by mi zmizla, asi by ma trafil šľak. Nikto si nevie ani len predstaviť, koľko to stojí prebdených nocí, korešpondencie, výmeny, ukladania a peňazí. Ak sa raz pominiem, rád by som svoju zbierku venoval nejakému potravinárskemu múzeu. Samozrejme, ešte sa nevzdávam a chcem ju naďalej zveľaďovať.“ Pre Antona je zberateľstvo najmä nočný a zimný šport. „Svoju zbierku rozširujem najmä na základe výmeny a korešpondencie so zberateľmi z Holandska, Česka, Poľska, ale aj z Ameriky, Ázie a Afriky. Som registrovaný v databáze zberateľov v Českej republike a je nás asi šesťdesiatpäť. Píšem si aj s čajovými firmami a zberateľmi. Veď, inak to ani nejde.“ Niektoré baliarne a firmy ho už poznajú. Keď emitujú novú sériu, vždy mu ju s radosťou zabalia a pošlú poštou. „V 90. rokoch som robil nemeckej firme degustátora. Dostal som banánovú škatuľu rôznych čajov a na každý druh som musel napísať, ako mi chutil. Bol to zvláštny, nezabudnuteľný zážitok,“ spomína. V Belgicku žije jedna vášnivá zberateľka, ktorá vydáva svoj internetový časopis o zberateľstve čajových obalov. V Čechách sú už tak ďaleko, že dva až trikrát do roka sa uskutočňujú výmenné čajové burzy. „Nechodím na ne, ale mám tú česť vymieňať si informácie a prebytky s najväčším zberateľom z Prahy. Je výborný a má osemnásťtisíc kusov. Nie je však najlepší, pretože jedna Holanďanka má vo svojej zbierke viac ako štyridsaťtisíc kusov. Na rôznych burzách na Slovensku sa tento artikel neobjavuje.
Sem-tam nejaká stará hrdzavá čajová plechovka.“ Podľa neho sú najväčšími zberateľmi jednoznačne Holanďanky a Česi.
Pomáha mu rodina i známi
„U nás to je ešte v plienkach. Na Slovensku nás je menej ako desať.“ V Trnave nemá partnera, s ktorým by si obaly od čajov vymieňal. Pretechnizovaná doba priniesla iné hodnoty. Mládež nemá záujem a dáva sa inou cestou. V školách už ani nie je snaha viesť mladých k zberateľstvu. Nenosí sa to, čo je často aj na škodu veci. Keď si chce niečo kúpiť alebo vymeniť, chodí na regionálne burzy. Tie sa však venujú väčšinou iným záľubám. „Hlavné úlovky získavam na internete a v práci, kde už o mne kolegovia vedia. Pomáha mi aj rozvetvená rodina, za čo som im všetkým vďačný. Vďaka zbieraniu mám aj výbornú vizuálnu pamäť. Keby ste mi ukázali nejaký nový čajový obal, poviem vám, či ho v zbierke mám alebo nie. Keď padne tma alebo udrú mrazy, dám si výborný čaj a čítam si články o čaji.“ Najradšej má nepálske zelené, ceylonský čierny alebo čínsky a japonský polofermentovaný oolong. Pije len zásadne čistý čaj bez prísad. „Nechutia mi sáčkové škodlivé syntetické voňavky s prísadami. Tento druh čajov má najnižšiu kvalitu. Vo svete ho označujú ako prach, ja tomu hovorím pozametané haly vo vrecúškach. Darmo, všetko treba predať, aj nekvalitu. Cukor, sirup, citrón, med, rum, soľ alebo smotana v čaji je podľa neho najväčšia chyba, akú môže človek urobiť. Čaj osviežuje myseľ a oči, zaháňa smäd, napomáha tráveniu. Dobrý čaj vylieči všetky choroby, trápenia, dodá silu kostiam, predlžuje vek a v starobe sa vám odvďačí sviežosťou a výzorom ako v deň narodenia. Ak majú Angličania tradičný čaj o piatej, ja ho mám stále.“