Riaditeľka Miroslava Jančová je zástankyňou enviromentálnej výchovy žiakov, a tak majú jej žiaci dvakrát do týždňa možnosť zajazdiť si v Brezanoch na koníkoch.
„Hipoterapia je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na liečebné účely. Podstatou je využitie prirodzeného pohybu dieťaťa s jeho typickým chôdzovým mechanizmom, ktorému sa dieťa prispôsobuje. Zaoberáme sa ňou už niekoľko rokov. Okrem toho, že sa snažím aj
takouto formou podporovať vzťah detí k prírode, práve hipoterapia u detí zanecháva v pamäti silnú stopu“ prezradila Miroslava Jančová.
Začiatky neboli bezproblémové. Riaditeľka sa k liečbe na koňoch dostala vlastne náhodou. Z časopisu. „Prečítala som si článok v jednom časopise o hipoterapii, ktorú robili vo zvláštnej škole v Českej republike a začala som sa o to zaujímať. Zistila som si možnosti v okolí Žiliny a rozhodla som sa, že to s deťmi skúsime. Vpracovali sme projekt hipoterapia – liečba koňom a odvtedy spolupracujeme s jazdeckými klubmi“ dodala Jančová.
Spočiatku sa obávala, ako si žiaci na koníky zvyknú. Bolo to pre ne predsa len niečo nové. „Či sa nebudú báť, či si na seba zvyknú. Všetko sa však vyvíja natoľko priaznivo, že s tým nevieme prestať. Hipoterapiu robíme už osem rokov,“ prezradila riaditeľka. V špeciálnej základnej škole sa vzdelávajú žiaci s oneskoreným psychomotorickým vývinom, s detskou mozgovou obrnou, s viacnásobným postihnutím či hyperaktívne deti. „Hipoterapia je účinná najmä na pohybový aparát, na udržiavanie rovnováhy a na celkový telesný stav detí. Kôň pri chôdzi s dieťaťom ešte viac znásobuje prirodzenú masáž kĺbov a chrbtice. U detí sme už spozorovali mnohé priaznivé účinky. Žiaci sa snažia o vzpriamené sedenie na chrbte koňa, prekonávajú strach zo zvieraťa, z kontaktu s ním. Mnohé deti, ktoré mali emocionálne zábrany, či strach, dokázali po jazde na koni svoje problémy odbúrať. Zväčša platí, že potom sú oveľa usilovnejšie a to sa dá výchovne využiť. Mám skúsenosti, že pri hipoterapii sa dá zmierniť aj zajakávanie. Deti sú potom pokojnejšie a uvoľnenejšie,“ dodala Miroslava Jančová.
Riaditeľka hovorí, že v minulosti sa do hipoterapie zapájali všetci žiaci školy, ktorí získali prostredníctvom tejto aktivity kladný vzťah k živému zvieraťu, jeho prostrediu. Postupne sa terapia prehlbuje u tých žiakov školy, u ktorých je to zo zdravotného hľadiska najpotrebnejšie.
„V tomto školskom roku sem chodíme dvakrát do týždňa a každé dieťa jazdí pri jednej terapii najmenej 15 minút pod odborným lekárskym vedením. Rodičia túto činnosť školy vítajú a mnohí v nej aj mimo školy pokračujú. A tak to má byť,“ dodala.
Rodičia sa o svoje ratolesti báť nemusia. Zvieratá, na ktorých deti jazdia, sú na hipoterapiu určené. Sú to staršie, skúsené a pokojné kone. Nikdy s nimi pri kontakte so žiakmi nemali žiadne problémy. Okrem hipoterapie však už na škole začali od roku 2001 aj s kanisterapiou. Za deťmi chodí cvičiteľ so psíkmi. A deťom sa to veľmi páči. „Oslovil nás majiteľ psov Ondrej Šulka, či by sme nemali záujem realizovať kanisterapiu. Prišiel k nám do školy a my sme súhlasili. Tak vznikol zaujímavý projekt kanisterapia – liečba psom. Bol dokonca ministerstvom školstva v roku 2006 vyhlásený ako druhý najlepší projekt na Slovensku. U žiakov má veľký úspech,“ prezradila riaditeľka.
Samozrejme, toto všetko na špeciálnej základnej a materskej škole realizujú ako vedľajšiu aktivitu. Tým základným poslaním je predovšetkým výchovno-vzdelávací proces. Deti sa však na koníkov, ale aj psov veľmi tešia. A je to na nich vidieť.
